„PUSTI HO,“ pri uchu jej zaznelo slabé zavrčanie. Veľmi neochotne sa vzdávala vyhliadnutej koristi. Cítila ako ju silno zovreli ostré vlčie tlapy.
„Nevieš si strážiť svoje príšery,“ prudko vyhŕkol Lucius. Márne sa pokúšal vstať. Bol celý dotlčený a nad okom mu črtal poriadne veľký monokel. Greyback mu však nemohol odpovedať nijakou zrozumiteľnou rečou. Opäť len zavrčal a snažil sa udržať vzpínajúce sa telo. Timea mu prudko zaborila pazúry do pleca. Jej žlté oči priam horeli túžbou po pomste. Greyback prudko zavrtel z hlavou a stisol ju tak silno, až jej to vyrazilo dych.
„Som mnou sa nezahrávaj. Ja som ťa stvoril, ale môžem ťa aj zničiť. Váž si tej šance, ktorú si dostala. Máš nadľudskú silu, ktorá ti dovoľuje vládnuť nad ostatnými stvoreniami. Mňa však musíš poslúchať. Si moja dcéra.“
To slovo v nej vyvolalo vlnu silného odporu. Nechcela, aby ju tak nazýval. Nikdy nemohla pochopiť, ako sa jej matka zaplietla s takým ohavne zvráteným stvorením. Opustil jej matku pár mesiacov predtým než sa narodila. Netušila, že pred ňou skrýva strašné tajomstvo…
Timea ho prudko odsotila. „Ty pre mňa nie si nič,“ vyprskla zlostne. Hľadala ochranu v temných zákutiach lesa.
Greyback si prehodil cez plecia Luciusa. Už dávno sa priatelil s Malfoyovcami. Nemienil nechať ich dediča napospas osudu. Používal menšiu dávku antivlčieho elixíru, aby jeho myseľ ostala v normálnom stave aj počas premien.
Mladík ledva utlmil bolestný povzdych. Greyback s ním rozhodne nejednal v rukavičkách. Doviedol ho až do starej chatrče, ktorú používal ako útočisko počas nocí, keď sa vydal na lov. Nešetrne ho zhodil na posteľ.
„Zabijem to vĺča !“ vyhrážal sa, keď mu Greyback strčil do rúk hojivú masť. Obrátil sa k ďalším dvom vlkolakom, ktorý čakali vonku a vydal im nejaké príkazy.
Lucius ponoril prst do odpudivej masy a zľahka si ňou potrel poranené miesta. Isté obrysy tela útočníka sa mu ktovie prečo zdali ženské… Nemohol však pripustiť, žeby nejaká žena mala dostatok síl, aby ho zmlátila. Ešte stále cítil dych toho stvorenia. Škoda, že nemal príležitosť zistiť o koho sa jedná.

Na druhý deň…
„Vstávajte, vaša jasnosť,“ uštipačne poznamenal Greyback. V ľudskej podobe nevyzeral o nič prívetivejšie, ako v koži vlkolaka. Rýchlo z neho stiahol prikrývku. Vôbec sa mu nepáčilo, že Timea napadla práve jeho. Luciusova rodina mala veľkú moc a mohla by jej spôsobiť dosť veľké komplikácie.
„Chcem počuť jej meno !“ vyhŕkol Lucius.
„Neviem kto to bol. Nabudúce sa neukazuj v mojom rajóne. Musím ti pripomenúť, že sú aj vlkolaci, ktorí konajú na vlastnú päsť. Mohol by si na to škaredo doplatiť,“ razantne ho postavil na nohy. Bez väčších ceremónii ho dotlačil k dverám.
„JA SI JU NÁJDEM. Odkáž jej to. Spozná kto je Lucius Malfoy !“
„V tom prípade však nepočítaj s mojou pomocou,“ vybrechol Greyback a prudko mu zavrel dvere pred nosom.
Lucius sa práve chystal odmiestniť, keď zazrel dvoch mužov, ktorí so sebou priviedli nejakú ženu.
„Zistím čo predomnou skrývaš.“