Dotyk chladnej dlážky ju nemilosrdne priviedol k vedomiu. Rukou neprítomne siahla na drapľavý povrch. Hukot vody ju vytrhával zo sladkej nevedomosti. Keď otvorila oči, naskytol sa jej pohľad na jaskyňu ponorenú do závoja utkaného z hmiel.
„Lucien,“ zašepkala znepokojene. Hlava ju príšerne bolela. Malátne sa oprela o chladnú stenu v snahe, postaviť sa na nohy. Nikto jej neodpovedal. Len akýsi tmavý tieň sa mihol v kúte jaskyne.
Nepríjemné pulzovanie jej zabraňovalo zaoberať sa pochmúrnymi myšlienkami. Márne sa pokúšala nájsť východ.
„Nesnaž sa ujsť,“ zašepkal zatretý hlas.
Enedea znepokojene podišla k zhrbenej postave zahalenej do tmavých vlákien. Bol to on. V očiach mu však chýbala ľudskosť. Tvár mal stiahnutú do akejsi zvláštnej tmavej masky.
„Si v poriadku ?“ poznamenala vystrašene.
„Áno, samozrejme,“ pomocou krátkeho gesta zapálil oheň. Jaskyňu osvetlil silný záblesk. Zazrela tvár poznačenú temnotou.
„Lucien, prosím ťa. Musíme sa vrátiť. Rodičia ti určite pomôžu…“
„Nie, to nemám v úmysle. Mne nič nie je. Cítim sa skvele,“ pridal do ohňa pár polien a spod tmavej hmoty, ktorá po pokrývala vytiahol nejakú striebristú fľašku. Tmavá tekutina neochotne dopadla do plameňov.
Musel nájsť Vládkyňu. Potreboval za každú cenu získať kľúč od rieky pocitov. Mal neutíchajúcu potrebu zbaviť sa bolesti, ktorá ho sužovala. Prudko privrel oči a plynulo odriekal zložité zaklínadlo. V dyme zazrela zahmlené obrazy. Sformovali sa do podoby malého dievčatka. Postupne sa vyjasňovala a nadobúdala ostrejšie kontúry. Z plných červených pier začala vychádzať zvláštna reč podobná spevu. ej očiach sa zjavovali neznáme obrazce.
„Výborne, nebude to také ťažké nájsť ju a zabiť,“ tvár mu skrivil zlomyseľný úsmev.
„Lucien, to predsa nemôže byť pravda,“ neveriacky poznamenala Enedea. Nedokázala pochopiť, čo sa s ním stalo. Nezvykol ľahostajne rozprávať o takýchto závažných veciach.
Plamene náhle zhasli. Jaskyňu zaplavila desivá tma.
„Mám z teba strach,“ odsekla znechutene. Prudko ustúpila k stene.
„Ty sa nemáš čoho báť,“ snažil sa, aby jeho hlas vyznieval priateľsky. Nemienil jej ubližovať. Nechcel, aby ním pohŕdala. Nepríjemné bodnutie trpkej pravdu mu neprinieslo uspokojenie.
„Ja tu s tebou nemienim ostať. Si blázon. Nebudem sa podieľať na vražde nejakého dieťaťa,“ odvrkla nahnevane. Na tele pocítila zvláštne šteklenie. Silné povrazy sa jej omotali okolo končatín. Donútil ju klesnúť na zem.
„Musím ťa sklamať. Niečo také nebude možné,“ povedal posmešne. Bolestný povzdych prenikol cez hradbu kúzel. Enedea sa nervózne prevalila na druhý bok.
„LUCIEN !“ zvrieskla z celej sily. Hrozne ju nahnevalo, že proti nej začal používať mágiu. Povrazy trochu povolili, ale naďalej nemilosrdne zvierali jej telo.
„Pokojne Enedea, neradím ti príliš vystrájať. Mohlo by sa to poriadne zhoršiť,“ vložil si fľašku späť do vrecka a pokračoval v zaklínaní.




Maya sa zachvela, akoby cítila blížiace nebezpečenstvo. Neznámy protivník vyvolal jej podobu zo sveta duchov. Rozbehla sa k starému vráskavému mužovi, ktorý sa vynoril z krovia.
„Dedko, prečo si prišiel ? Nemal si ma hľadať. Môže ťa to stáť život,“ nervózne sa zahľadela kamsi ponad jeho plece.
„Chcel som ťa vidieť, maličká. Ja nemám strach. Tvoje bremeno mi nepripadá až také hrozné,“ váhavo k nej natiahol ruku. Ich prsty sa opatrne preplietli. Cítil blízkosť drobnej detskej dlane.
Maya ho nesmierne zbožňovala, bol jediným spojením s minulosťou. Druhou rukou siahla na Aner Mortdar, jej prekliatie, ale zároveň aj zdroj nevyčerpateľnej sily.
„Nesmieš klamať. Nepotrebujem tvoju ľútosť,“ vyštekla zlostne. Napriek tomu ho však nemienila pustiť. Nesmierne si želala, aby tú vec mohla len tak zahodiť do vysokej trávy. Túžila byť obyčajným dievčaťom. Hrať sa s ostatnými deťmi. Každý večer dostať bozk na dobrú noc a okúsiť matkino objatie. To však nebolo možné. Žena, ktorá ju mala ľúbiť a chrániť sa jej navždy vzdala. Nedokázala zniesť, že jej dcérka je iná ako ostatné deti.
Maya vždy sedávala v kúte s nejakou čudesnou knihou, ktorej nikto nerozumel. Potajomky študovala mágiu bez akéhokoľvek učiteľa. Jej zvláštny talent sa však vždy prejavil v tej najnevhodnejšej chvíli.
Jediný človek, ktorý ju pochopil bol Alger, miestny mág a bádateľ, ktorý ju doviedol do sveta mágie vo veľmi mladom veku. Zveril jej tajomstvo Aner Mortdaru a ustanovil ju za opatrovníčku tohto nebezpečného predmetu. Keď zomrel, celý jej svet sa zrútil. Ušla preč z rodnej dediny.
„Nie, moja. Zle si ma pochopila, chcel som ťa požiadať, aby si sa vrátila. Archiel je veľmi smutná, trápi ju tvoj odchod,“ zovrel jej rúčku o niečo pevnejšie, aby nemala možnosť utiecť. Nechcel, aby žila v lese vydaná napospas svojmu osudu. Vedel, že ju prenasledujú mágovia.
„Mama ma neľúbi. Bojí sa ma rovnako ako všetci ostatní,“ Maya neveriacky zavrtela hlavou. Potichu vyslovila pár nezrozumiteľných slov. Rozplynula sa vo vzduchu, akoby tam nikdy predtým nestála. Starec neveriacky hľadel na prázdnu dlaň.





„Kam si ho poslal,“ nahnevane vyhŕkol Samuel. Zúrivo zatriasol roztrasenou ľudskou kôpkou. Bersalaq sa roztápal ako maslo, keď ho podroboval mimoriadne tvrdému výsluchu. Svojho syna mal nesmierne rád a nemienil dopustiť, aby mu niekto ubližoval.
„To nie je človek. Má nezvyčajnú odolnosť. Obávam sa, že je to hord,“ Freyala rozpačito prstom pichla do rozpadávajúcej sa masy. Veľmi rýchlo strácal falošnú podobu, to však neznamenalo, že sa ho nemusia obávať.
Hordovia patrili k tým najdesivejším stvoreniam vytvorených negatívnymi vplyvmi mágie. Dokázali v sebe udržať silnú nenávisť a zlobu. Prenášali vo svojom vnútri aj mnohé nebezpečné energie, ktoré mohli rozložiť človeka na drobné čiastočky. Tento zrejme priniesol niečo, určené pre Luciena.