G. dcéra II: Návrat temna 8. kap. Malfoyovský les

4. 02 2007 | 20.30
Červené svetlo zasiahlo starodávnu sošku anjela. S rachotom dopadla na zem. Bella sa pritúlila bližšie k mame. Takéto scény ju hrozne deprimovali. Nebola pripravená opäť zažiť podobnú hrôzu. Stále sa chcela vrátiť k Malfoyovcom. U nich nikdy nedochádzalo k podobným hádkam.
„Poď odtiaľto von, Potter. Nebudeme riešiť naše spory pred mojou rodinou. Uvidíme či si zaslúžiš titul Vyvolený,“ pohŕdavo odsekol Drake. Vôbec sa ho nebál. Považoval ho za slabocha, ktorý sa veľmi rýchlo nechá ovládnuť svojimi citmi. Takisto nemienil viac trápiť Ginny a Bellu podobnými výstupmi. Vedel, že malá si potrebuje zvyknúť na svojich pravých rodičov.
„Drake, prosím ťa. Nemusíš zachádzať do extrémov. Medzi mnou a Harrym už dávno neexistuje žiadny milostný vzťah. Rozišli sme sa a tým to celé skončilo. Okrem toho dnes sa moja myseľ konečne vyjasnila. Nemáme dôvod niekoho trestať, keď mám skôr chuť oslavovať,“ veselo odvetila Ginny. Pevne sa zahľadela do očí svojmu niekdajšiemu priateľovi, aby ho ubezpečila, že jej slová sú pravdivé. Podišla bližšie k svojmu manželovi a jemne ho pobozkala.
Harry pocítil hlboko vo svojom vnútri strašnú prázdnotu. Nedokázal pochopiť, prečo sa Ginny tak hrozne zmenila. Rýchlo prekĺzol cez pootvorené dvere. Ona ľúbi toho vraha. Má s ním dcéru. Ostal si sám. Neodbytné myšlienky postupne získavali nadvládu nad jeho bytosťou. Prekvapilo ho, keď sa omylom premiestnil na nejaké pusté miesto. Ocitol sa v lese ohradenom vysokým magickým plotom. Zúfalo klesol do trávy. Nemal dostatok síl vrátiť sa späť. Potreboval si odpočinúť a nabrať nové sily v lone prírody. Cítil sa bezpečne, keď vedel, že ho nikto nemôže nájsť.





„Alison,“ s námahou zašepkal svetlovlasý muž. Draco opatrne pohol rukou a nemotorne sa posadil na posteli. Na sebe mal oblečené nemocničné oblečenie. Začal pociťovať nepríjemné bolesti na celom tele.
„Už si sa prebral ?“ znechutene odvrkla mladá žena, ktorá práve vošla dovnútra. Na rukách niesla spiaceho syna. Potešila sa, keď ten malý lapaj konečne zaspal. Nejavila žiadne známky radosti, že jej manžel opäť nadobudol vedomie. Takisto videla na čom sa spolu s Luciusom podieľali. Stále jej z toho bolo nevoľno.
„Áno, láska,“ chcel ju opatrne pohladkať, ale Alison sa vymanila z jeho zovretia. Zložila malého prázdnu posteľ, ktorú im priniesli. Domov ísť nemienila. Mala strach z ďalšieho útoku.
„Neopováž sa ma dotknúť, Malfoy. Už nikdy na mňa nesiahaj. Si klamár a násilník,“ schválne šepkala, aby nezobudila malého. Vrátila sa na posteľ k svojmu synovi a prudko odhrnula prikrývku. Pomocou prútika vytvorila medzi nimi červenú čiaru, ktorá ju zrejme mala varovať, ak by Draco chcel prísť za ňou.
„Vôbec tomu nerozumiem. Nikdy som ti predsa nič neurobil,“ nedokázal pochopiť, prečo sa k nemu správa tak chladne. Od smrti ho predsa delilo len pár krokov.
„Ponížil sa ma. Nenávidím ťa a už nikdy nedopustím, aby si sa so mnou zahrával. Si rovnaký ako tvoj otec. Ešte aj zločiny musíte páchať spolu,“ vkĺzla do postele a zababušila sa do prikrývky. Nemienila sa s ním vôbec zhovárať.
„Nemáš dôvod byť ku mne krutá. Viem, že som nemal právo vziať Bellu rodičom, ale mal som strach. Drake je mimoriadne prefíkaný vrah. Musel som to urobiť, aby som nás pred ním ochránil. Viem o jeho temnej minulosti a mal som možnosť ho nechať zatknúť, ale teraz je už neskoro. Ministerstvo sa nevzdá jeho služieb. Stačí im len naznačiť a bývalých smrťožrútov postupne vo svete ubúda. Pokiaľ ti poslal nejaké kompromitujúce spomienky, nesmieš ho poslúchať,“ tušil, že Alison už zrejme vie všetko o prípade Ginny Weasleyovej.
„Chceš mi snáď naznačiť, že si to neurobil ?“ skúmavo sa naňho zahľadela a pretrela si zaslzené oči.
„Nevieš si predstaviť čo všetko sme museli robiť, keď nás o to požiadal. Myslíš si, že by ju nechal na pokoji ? Tak to sa veľmi mýliš. Temný pán chcel zasiahnuť Pottera na tom najslabšom mieste. Nechci radšej vedieť, čoby sa stalo so mnou. Zabil by ma za neuposlúchnutie priameho príkazu a ona by aj tak neunikla,“ mierne sa zachvel keď si spomenul na najhoršie chvíle svojho života. Snažil sa tomu odporovať, ale nedokázal dlho vzdorovať mučeniu a hrozivým vyhrážkam. Lucius bol vtedy opitý a nahnevaný. Všetko mu bolo jedno. Na druhý deň sa len veľmi ťažko vracal domov.





O pár mesiacov neskôr…

Timea sa prudko nadýchla. Nočný vzduch pošteklil vlčie zmysli. Pôsobil ako ten najmocnejší liek na beznádej a samotu. Dala si len pár kvapiek antivlčieho elixíru. Chcela si vychutnať pocit voľnosti. Zviera v jej vnútri pociťovalo túžbu hrať sa. Divoko sa váľala po zemi. Prehadzoval sa z jednej strany na druhú a občas spokojne zavrčala. Prudko zaborila pazúry do kôry nejakého stromu. Predstavovala si, že je to Luciusova tvár. Tak veľmi si želala, aby ho mala vo svojich rukách. Nerozídeš sa so mnou. Mám proti tebe dôkazy, ktoré ťa môžu dostať do cely. Spomínaš si na toho malého fagana, ktorého si omylom pohryzla ? Zaplatil som jeho rodičom poriadne veľkú sumu. Ak si to budem želať všetci sa dozvedia úplne inú verziu týchto udalostí. Budeš sa ku mne pravidelne vracať. Neostávalo jej nič iné, len ho poslúchnuť. Vo väzení by to dlho nevydržala.
Rozčúlene zavrčala a zúrivo zahryzla do vopred kúpeného kúska mäsa. Nerada zabíjala živé zvieratá. Vždy si radšej niečo skôr zadovážila a upravila. Spokojne obhrýzala hrubú kosť.
Vlčí sluch však veľmi rýchlo zaregistroval nejaký nepatrný pohyb v tráve. Rýchlo sa vymrštila a skočila.
Dopadla na nejaké ľudské telo. Rýchlo vyrazila dotyčnému čarodejníkovi z rúk prútik. Očakávala odpor a pokus o útek, nie tichú rezignáciu. Zelené oči sa rýchlo privreli. Dokonca si ani nesnažil chrániť hlavu. Jeho telo bolo úplne uvoľnené.
Timea siahla po fľaštičke s antivlčím elixírom. Pre istotu so sebou nosila aj ďalšiu dávku, keby sa odohralo niečo neočakávané. Opatrne si ho priložila k perám a spokojne z neho odpila. Horká chuť ju trochu prebrala k životu. Bola nesmierne šťastná, že istý neznámy tvorca elixírov prišiel na zlepšenie, ktoré dovoľovalo vlkolakom rozprávať ľudskou rečou aj keď boli premenení.
„Nemusíš mať strach. Neublížim ti. Nemal si sem chodiť. Toto miesto patrí Malfoyovcom. Môj syn Mark je tu tiež. Nebolo by dobré, keby ťa zbadal. Nedokáže sa tak dobre ovládať ako ja,“ zmierila tlak na jeho telo a pomohla mu vstať. Harry prekvapene zažmurkal. Až teraz si uvedomil, že ten vlkolak je žena. Pomaly oprášila jeho plášť a dotlačila ho smerom k plotu.
„Prepáčte, ja som len…“ znepokojene vyjachtal Harry.





„Nechcem tu byť zatvorený !“ zúrivo zreval Draco. Prudko odhodil tanier s nechutne vyzerajúcim jedlom.
„Nepodliehaj emóciám. Môže ti to uškodiť,“ ozval sa hlas z vedľajšej cely. Lucius spokojne obrátil ďalšiu stránku Denného Proroka. Jeho zdravotné problémy veľmi rýchlo pominuli. Timea mu dodávala chuť do života. Stále ho zohrievala myšlienka na ich posledné stretnutie. Napriek tomu, že ho poriadne doškriabala nemohol sa sťažovať. Ich zblíženie bolo poriadne búrlivé.
Draco rozčúlene vylial z misky vodu. „Áno, teba ty si tu celkom spokojný, odkedy za tebou chodí mama. Alison sem však ani raz nevkročila,“ frustrovane poznamenal mladší muž. Pošmykol sa na zelenej dlažbe a prudko sa udrel hlavou do steny.
Lucius sa prenikavo zahľadel na ďalšiu stránku Denného Proroka. Videl obrovskú pohybujúcu sa fotku Pottera, ktorý práve vstupoval do ich skromného domu. Od prekvapenia ledva zavrel ústa. Tajné schôdzky Vyvoleného. Hlásal krvavočervený titulok. V pozadí zazrel svojho malého vnuka.
„Nemusíš sa čudovať, že ju už nezaujímaš. Do nášho domu totiž veľmi často chodí Potter,“ Lucius mu prestrčil cez otvor jednu stránku z Denného Proroka. Vedel, že všetci teraz bývajú pod jednou strechou. Pred pár dňami sa Sarah vydala za Marka a takisto ostali s Timeou.
Alison a jej malý synček sa tiež oveľa lepšie cítili v dome plnom ľudí.