„To je predsa hlúposť. Nikdy by som niečo také neurobil. Otca si nesmierne vážim,“ pomaly podišiel k nej. Sadol si na mierne rozheganú posteľ. Starostlivo si prezrel pár odrenín, ktoré mala na tvári. Bol rozhodnutý poriadne potrestať vinníkov tejto udalosti. Nepáčilo sa mu, že si niekto dovolil urobiť niečo také.
Zameral svoju pozornosť na jej oči. Boli plné zármutku a strachu. Všimol si, že má prekrížené ruky, akoby sa chcela pred niečím chrániť. Keď sa jej dotkol, mierne sa zachvela. Hneď mu bolo jasné, že niečo nie je v poriadku. Opatrne vstúpil do myšlienok, ešte stále poznačených dlhým bezvedomím. Zazrel zahmlený obraz nejakého muža, ktorého objala.
„Crouch ťa štve proti mne ! Je mi jasné, že to máš od neho,“ pohŕdavo odsekol Tom. Nedokázal pochopiť, prečo sa musel práve teraz objaviť v škole. Neznášal ho kvôli tomu, že sa odvážil odmietnuť jeho ponuku.
V mysli mu prebehla krátka spomienka na ich posledné stretnutie. Ty nie si Temný pán. Tebe som vernosť neprisahal. To sa mu odvážil povedať rovno do očí. Nezabil ho kvôli Tifany. Nechcel, aby ho začala nenávidieť.
Istá časť jeho bytosti úplne podľahla zlu, akoby postupoval podľa vopred určenej rovnice. Bolo to súčasťou jeho duše a nedokázal sa tomu dlhšie brániť. Temné dedičstvo ho neúprosne zväzovalo.
„Otec určite neklame. Viem, že nikdy nežartuje o takých vážnych veciach. Položila som ti otázku a chcem poznať odpoveď, “ nervózne stisla pery a pevne ho chytila za ruku.
„Nezabil som ho. Bol som za ním, ale môžem ťa ubezpečiť, že nie je mŕtvy,“ spomenul si na človeka, ktorý sa stal jeho väzňom. Nemohol to urobiť. Napriek všetkému nedokázal zradiť muža, ktorý ho vychoval.





„Wera, prosím ťa. Nesmieš toľko riskovať,“ zašepkal tichý hlas. Vedel, že sa snaží dostať k ľuďom, ktorí pracujú pre Toma. Uvedomoval si, že pokiaľ nebude dostatočne obozretná môže sa jej to poriadne vypomstiť.
„Pusť ma, lebo to oľutuješ,“ vyhŕkla nahnevane. Bola si istá tým, že sa o seba vie postarať. Prútikom mu naznačila, aby od nej okamžite odstúpil. Nedôverovala mu z viacerých dôvodov. Nikdy nevidela jeho tvár ukrytú pod kapucňou. Takisto nepoznala ani meno, ktoré by ho reprezentovalo. Nebola istá, že jeho úmysly sú úplne čisté.
Napriek tomu, že patril k aurorom necítila sa pri ňom bezpečne. Veľakrát jej opakoval, že kvôli nej bude musieť odísť zo služby. Tak mu to uľahčila Stala sa profesorkou elixírov na pochybnej škole vyznávajúcej čiernu mágiu. Pozorne sledovala Tifany a prinášala na ministerstvo aj všetky správy týkajúce sa jej nebezpečného priateľa. Náhodou si v Stane vypočula zaujímavý rozhovor. Mienila čo najskôr zaslať nové informácie na ústredie. V nejakom podzemnom komplexe je zrejme uväznený človek, ktorého úrady práve vyhlásili za mŕtveho.
„Nemusíš sa ma báť. Chcem ťa len varovať pred nástrahami tejto práce. Nevieš si predstaviť, čo všetko môžeš stratiť,“ vzal na ruky drobnú fenku menom Leb, ktorá sa motala pri jej nohách. Pohladil ju po mäkkej srsti a vtisol ju do náručia majiteľke.
Nočné ticho prerušilo silné puknutie.
„Musíte ju chytiť. Tá malá beštia mi nesmie uniknúť,“ zaznel nejaký hlas nejakého muža.
Wera rýchlo schovala svojho psieho miláčika do príručnej tašky a pripravila si prútik. Nemala rada násilie vedela však, že niekto je zrejme v ohrození života.
„Pôjdeme sa tam pozrieť, ale opatrne. Možno ich je priveľa,“ jej spoločník ju viedol skratkou cez ďalšiu tmavú uličku. Nemienil dopustiť, aby ich zaskočili nepripravených.