„Ty si úplne zmenený,“ s neskrývaným úžasom odvetila Helen.
Nedokázala odtrhnúť pohľad od tváre svojho manžela. Voldemort sa zamračene odvrátil. Rýchlo použil kúzlo na zatemnenie miestnosti.
Nebol si istý tým, že urobil správne rozhodnutie. Stal sa z neho človek. Nemal však na výber. Jeho duša si žiadala celistvejšiu podobu.
Na perách pocítil vášnivý bozk. Helen ho k sebe nemilosrdne otočila. Bola nesmierne zvedavá na jeho nový vzhľad.
Prisunula sa k nemu bližšie, aby nemal kam cúvnuť. Pred sebou videla úplne iného muža. Jedine démonické červené oči pripomínali niekdajší hrozivý výzor. Purpurová farba sa však pravidelne prelínala s hnedou. Teraz bolo oveľa zreteľnejšie poznať, že Voldemort je Robov otec.
Rukou opatrne blúdila po bledom tele. Spokojne privrel oči a vychutnával si jej skúmavé dotyky. Stále bol istým spôsobom citlivý na ľudský kontakt. Niekedy sa obával svojich vlastných pocitov. Jeho nálada sa veľmi rýchlo menila.
„Prestaň s tým, Dinira, znervózňuje ma to,“ vyštekol podráždene. V skutočnosti cítil niečo úplne iné. Zaplavila ho túžba v tej najnevhodnejšej chvíli. S námahou vyslovil jej tajné meno. Nechcel, aby v tom pokračovala. Vedel, že nie je v poriadku a on sa musí ovládať. Cez priehradku sa do miestnosti priplazil Negas. Bol najedený a pripravený, vrátiť sa do teplej postieľky. Niekedy ho však Voldemort nemilosrdne vyhodil za dvere. Dúfal, že tentoraz sa mu ujde nejaké dobré miestečko.
„Ssste to vy, môj pane ?“ prekvapene zasyčal Negas, keď videl zmeneného Temného pána. Poriadne vypúlil hadie očičká a vyliezol po jeho nohe. Stočil sa do klbka na jeho kolenách.
Prekvapilo ho, že Voldemort ani prinajmenšom neprotestoval. Veľmi skoro pochopil dôvod tejto láskavosti. Jemné pohladenie pánovej ruky znamenalo, že sa pokúša nejakým spôsobom zamestnať.
„Nebuď taký nedotklivý. Teraz ti predsa nič nehrozí,“ Helen si nevšimla, že jej z vrecka vypadol malý papierik. Bol to narýchlo vytvorený rodný list najmladšieho syna.
„Thomas David Riddle ?“ neveriacky zopakoval Voldemort, keď rozprestrel ten úradný doklad. Po chrbte mu prebehol mráz.
Prudko zatlačil Helen do prikrývok. Negas sa pre istotu omotal okolo prútika a nenápadne ho šupol pod posteľ. Keď sa však Voldemort naklonil, takmer mu pripučil hlavu. Musel sa stiahnuť pod vankúš.
„Čo to má znamenať ?“ vyprskol nahnevane. Červené oči nadobudli desivú farbu. To meno ho dráždilo viac než všetci neposlušní smrťožrúti.
„Bola som hrozne vysilená a všetko sa mi plietlo. Okrem toho som mala strach, že si nás navždy opustil,“ opatrne vkĺzla do jeho objatia. Nechcela spomínať na tie hrozné časy, keď bola zavretá vo väzení.
Ich pery sa opatrne spojili. Voldemort musel dávať veľký pozor, aby jej náhodou neublížil. Nemienil sa na ňu hnevať, stále si kládol za vinu, že bola nútená stráviť takmer celé tehotenstvo v Azkabane. Túto záležitosť mienil odložiť na neskôr.
David hlasno zaplakal. Nervózne sa pomrvil v postieľke. Dožadoval sa nevyhnutnej pozornosti svojich rodičov.
Voldemort zdesene pozrel na dvere. V poslednom čase bol nútený prebaľovať ho. Nerobilo mu to žiadnu radosť. Rád sa so synom pomaznal , ale táto činnosť mu vôbec neprinášala uspokojenie. Nikdy si nevedel presne zapamätať potrebné kúzla. Muklovský spôsob mu zas vôbec nebol po chuti.
„Dones malého sem, pozriem sa, čo potrebuje,“ okamžite ho vyviedla zo strnulosti Helen. Nervózne sa pomrvila na posteli. Lord Voldemort vyzeral hrozne bezradne, čo sa týkalo týchto vecí. Stále sa toho istým spôsobom obával.
Začula naliehavé zaklopanie na dvere. Keď sa niekto dotkol kľučky, zaznel bolestný výkrik.
Temný pán značne obmedzil prístup do svojej spálne. Okrem hesla ju zabezpečil aj ďalšími kúzlami. Nemienil dovoliť, aby bolo opäť ohrozené jeho súkromie.
Prísny zákaz vstupovania do tejto miestnosti platil pre všetkých smrťožrútov. Pokiaľ by sa však dialo niečo mimoriadne závažné, mali dovolené položiť ruku na pozorovacie oko a rýchlo odovzdať správu hlasovou formou. Niekto zrejme zabudol na toto pravidlo. Niekoľko znakov nakreslených na stenách sa výhražne rozsvietilo. Helen vedela, že keď sa ten neznámy opäť dotkne kľučky, bude to veľmi trpko ľutovať.
Voldemort sa rýchlo vrátil aj s malým. Podal ho Helen a zamračene si prezrel varovanie črtajúce sa na stene. Dlhé bledé prsty po chvíli úporného hľadania zovreli prútik.
Prudko otvoril dvere a namieril prútik na muža s ryšavými vlasmi. Ron od prekvapenia celkom strnul. Bolo to preňho nepríjemné, akoby stretol niekoho, kto je už dávno mŕtvy.
„Čo chceš, Weasley ? Zákaz vstupu do mojich osobných miestností platí aj pre teba. Pokiaľ si sa sem unúval kvôli Ginny, tak sa pekne vráť do postele. Moje rozhodnutie aj naďalej platí,“ zúrivo odvrkol Temný pán. Zámerne sa pohrával s prútikom, aby Ron pochopil, že na tomto mieste nie je vítaný.
„Nebuď taký krutý k mojej sestre. Ona ti nikdy úmyselne neublížila. Robí ti radosť mučiť ju ?“ zavrčal Ron. Vôbec sa mu nepáčilo vidieť ju zvíjať sa v bolestných kŕčoch. Keď po jej odhalenom tele naskakovali pľuzgiere, mal sto chutí všetkých prekliať. Nemohol však so sebou nosiť prútik.
Voldemort mu položil ruku na plece a donútil ho vstúpiť do spálne.
Helen práve kŕmila malého Davida. Pomocou kúzla mu pripravila fľašku. Opatrne ju držala, aby sa mohol pohodlne napiť. Ron zazrel obväz presiaknutý liečivými masťami. Tvár mala hrozne poblednutú. Každý pohyb jej spôsoboval problémy. Naďalej musela brať veľké množstvo liečivých elixírov.
„Čo sa stalo, Ron ?“ opýtala sa slabým hlasom. „Hra“ s Voldemortom ju poriadne vyčerpala.
David si spokojne odgrgol a vrhal zamračené pohľady na muža, ktorý prerušil rodinnú idylku. Zelené očká sa pobavene prižmúrili. Ocko sa netváril práve najprívetivejšie. Tušil, že sa bude diať niečo zaujímavé.
Ron nedokázal vyriecť ani slovo. Hlas sa mu zasekol v hrdle. Na krku pocítil tlak ruky Temného pána.
„Ginny môže byť rada, že žije. Vidíš, čo spôsobila. Mohla ju zabiť. Obávam sa, že ťa budem musieť potrestať, za tvoju neskutočnú trúfalosť,“ zasyčal nahnevane.
Ron spadol na dlážku, keď ho zasiahlo mučiace zaklínadlo. Počul ako Helen niečo hovorí, ale slová mu nedávali žiaden zmysel. Vnímal len nekonečnú, všetko pohlcujúcu bolesť. Cítil blízkosť poslednej stopy Vyvoleného. Z Davidových očí však nesiahala Harryho láskavosť. Videl v nich Voldemortov vplyv. Malému nerobilo žiadne problémy dívať sa na trpiaceho človeka. Dopil zvyšok fľašky a opatrne sa pritúlil k mame.
„Voldemort, prosím ťa, nechaj ho,“ pokúšala sa ho presvedčiť Helen. Vedela však, že to nemá žiaden zmysel. Nenápadne pritlačila na Ronovu myseľ, aby upadol do bezvedomia.





„Tuším by som už mala odísť,“ rozospato poznamenala Mel. Nechcelo sa jej však vysúkať sa z príjemne vyhriatej postele. Nežne pobozkala Titusa a uštedrila mu poriadny štuchanec do boku, pretože sa odmietal pohnúť.
Nespokojne sa zahľadel na hodinky. Pol piatej mu nepripadalo ako vhodný časť na budíček. Ruka ho stále bolela a nemienil sa tak skoro rozlúčiť so svojou priateľkou. Blízkosť tela milovanej bytosti mu poskytla pocit bezpečia. Obával sa toho, čo sa stane v budúcnosti.
„Nie, ostaň so mnou. Sľubujem, že sa budem aj naďalej chovať slušne,“ s vypätím všetkých síl odvetil Titus. Stálo ho to veľa úsilia nepokúsiť sa o žiadne intímne dotyky. Až príliš dobre, si však uvedomoval, že mama by ho zodrala z kože keby to zistila. Takisto nemienil dopustiť, aby mu Mel prestala dôverovať. Potrebovala trochu času, aby sa spamätala z takej nečakanej správy.
Dvere sa pomaly odchýlili. Titus sebou prudko trhol. Mel si na seba rýchlo natiahla prikrývku.
„Prepáčte, nechcel som vyrušovať,“ pobavene šepol Rob. Len pred chvíľou prišiel spolu so sestrou a pani Colovou. Podarilo sa mu starú presvedčiť, aby mohli ísť za priateľmi, o trochu skôr než plánovali. Podmienkou však bolo, že riaditeľka sirotinca pôjde s nimi. Šiel do Titusovej izby, lebo začul nejaké zvuky a chcel ho požiadať, o miesto na spanie.
„Riddle, takmer som kvôli tebe vypustil dušu. Myslel som si, že je to mamka,“ nervózne zahundral Titus. Mel podozrievavo vykukla spod prikrývky.
„Nebojte sa. Nechám vás samých. Len by som rád vedel, kde môžem zaparkovať moju sestru, Colovú a prasa,“ vôbec sa netešil, že riaditeľku sirotinca musel vziať so sebou.
„Obávam sa, že tu už nemáme veľa voľného miesta. Mama pozvala všetkých príbuzných. V Bottovej izbe spí Roy a moji traja bratranci. Ešte aj podkrovie je plne obsadené. Tuším budeš musieť spať v Harrietinej izbe spolu s Lucy. Budete sa musieť nejak dohodnúť. Tú tvoju ježibabu umiestnim k tete Angeline,“ nahlas uvažoval Titus. Mel sa obrátila na druhý bok a spokojne privrela oči.





Ginny sedela schúlená na zemi a plakala. Celá sa chvela. Nedokázala zabudnúť na tie hrozné muky, ktoré musela prežívať. Na tele nemala ani stopu po žiadnych ranách ani odreninách.
Malcolm použil nejaké neznáme zaklínadlo, ktoré spôsobovalo príšerné pálenie. To však nebolo ani zďaleka všetko, čo ju tej noci postretlo.
„Môžeš byť rada, že som ťa neprenechal Temnému pánovi. Ten by ti spôsobil oveľa väčšie trápenie ako ja. Nesmieš byť k nemu drzá. Niečo také by netoleroval ani vlastnej manželke. Buď rozumná a nerob problémy,“ odvetil Malcolm. Opatrne ju zdvihol zo zeme a odniesol do postele.
Ginny ho nemilosrdne poškriabala po tvári. Nechcela, aby sa jej dotýkal. Nemohla si zvyknúť na niečo také. Nemienila byť hračkou nejakého radového smrťožrúta.
Malcolm vzal zo stolíka flakón plný elixíru. Nádobka bola špeciálne uzavretá. Aspoň raz mu Severusov pobyt v temnom sídle priniesol nejaký úžitok. Nebolo preňho ľahké doprosovať sa jeho pozornosti. Tušil však, že výsledok bude stáť za všetku vynaloženú námahu. Nechápal, prečo to nikdy v živote na nikom nevyskúšal. Nebolo potrebné ani to, aby sa obeť napila. Stačilo keď sa chvíľu nadýchala výparov, ktoré z neho vychádzali.
Vytvoril okolo seba kúzlo bublinovej hlavy. Potom pomaly odzátkoval flakón a priložil ho Ginny k nosu. Chvíľu vyzerala dosť zmätene a vydesene. Napokon sa však upokojila a opatrne klesla na posteľ.
Podarilo sa mu ho ukradnúť z laboratória. Snape ho nazýval Milosrdnosť. On sám však netušil, aký to má súvis s účinkami toho odvaru. Jemu to skôr pripadalo ako ďalšia verzia amortencie.
Ginny pociťovala zvláštnu eufóriu. Okolo nej prelietavali a vzápätí mizli všelijaké pokrútené tvary. V jej srdci sa zrodili zvláštne pocity. Napĺňal ju pocit bezpečia a mučivé teplo rozpaľovalo jej zmysli.
Malcolm ju lačne pobozkal na pery. Rukou nemilosrdne zašiel pod prikrývku. Nebránila sa. Nedokázala si uvedomiť, čo sa vlastne deje. Vnímala len príjemné pocity a dotyk niekoho, o kom si myslela, že ho ľúbi.
Zaregistrovala nejaký pohyb pri dverách. Miestnosť osvetilo silné zaklínadlo. Malcolm náhle strnul.





Na druhý deň ráno…

Harriet začula zdesené húkanie. Mortis zúrivo búchala na okno. Lucy sa márne snažila umlčať ju. Nechcela, aby sa celý dom dozvedel ako mali rozdelené izby. Lee by určite neprežila správu, že Titus a Mel ostali v noci spolu.
„No tak, prestaň už,“ zúfalo schmatla Mortis, ktorá bola ovešaná balíkmi ako vianočný stromček. Ledva sa dokázala udržať na parapete. Za ňou letel celý kŕdeľ sov. Zrejme niesli pravidelnú dávku výhražných listov. Odkedy Voldemort znovu pôsobil v čarodejníckom svete dostávali ich všade, kam sa pohli.
„Odkiaľ sú tie sovy ?“ zmätene sa opýtala Harriet. Oči mala ešte zalepené a vôbec sa jej nechcelo vstávať.
„Mortis asi priletela od otca a tie ostatné tu asi opäť narobia neplechu. Nechcem čítať hnusné listy plné urážok,“ odvetila zamračene.
Harriet kolenom zavadila o nejaké telo. Od ľaku jej poskočilo srdce. Rýchlo si pretierala oči, aby sa ubezpečila, že to nie je sen.
„Neboj sa. To som len ja,“ pri uchu jej zaznel Robov hlas. Spokojne ju pobozkal na pery. Trochu sa obával jej reakcie.
„Ty si nejaký trúfalý, Riddle. Čo si urobil s Mel ?“ márne sa pokúšala vymotať z jeho objatia. Akosi sa jej nepozdávalo, že Lee dopustila, aby spali v jednej izbe.
„Tentoraz som v tom nevinne. Mel ostala s Titusom, takže som sa nemal kam zložiť,“ pobavene poznamenal Rob.
Lucy sa pustila do rozbaľovania. Opatrne odstránila ochranný obal. Z balíčka vypadli veľmi moderné červené šaty. Nechápala, ako mohol Voldemort vedieť, že by chcela práve takéto. Chvíľu si ich očarene premeriavala. Na posteľ vyložila ďalšie zabalené krabice.





„TITUS ELIOT SNAPE !“ zhrozene zajačala Lee. Vošla do izby svojho syna, pretože sa vôbec nedostavil na raňajky. Keď prudko rozhrnula závesy, našla na posteli ležať aj Mel, pritúlenú k nemu.
Horšie bolo, že po jej srdcervúcom výkriku sa do izby nahrnuli aj ostatní obyvatelia domu. Mysleli si totiž, že opäť došlo k nejakému útoku. Neville mal dokonca pripravený prútik.
„Mami, čo…“ rozospato poznamenal Titus. Už dávno sa tak dobre nevyspal. Keď však zazrel maminu rozhnevanú tvár, ihneď vedel, že prichádzajú problémy.
„Ty sa nehanbíš urobiť niečo také ? Mel je ešte dieťa,“ znechutene odfrkla Lee. Oboch „previnilcov“ si premeriavala pohľadom prísneho sudcu. Za ňou sa rozpačito krčili Longbottomovci.
„Pani Eliotová, medzi nami sa fakt nič nestalo,“ pokúšala sa do ich rozhovoru zasiahnuť Mel. Dôkazy však ako vždy svedčili proti nej. Jej dlhá nočná košeľa sa totiž povaľovala na zemi. Zahanbene si k sebe pritláčala prikrývku. Vôbec ju nepotešilo, že ju všetci vidia v takomto stave.
„My už radšej pôjdeme,“ zmätene odvetil Neville a rýchlo vypoklonkoval svoju rodinku von z izby.





Neskôr večer…

Napriek tomu, že svadba prebehla bez väčších problémov, Titus nepociťoval žiadnu radosť. Trevor mu nebol ktovieako sympatický. Odkedy zistil, že je čarodejník, jeho správanie sa zmenilo. Už sa s ním nesnažil zblížiť. Uchýlil sa radšej k ignorancii a pohŕdaniu.
Vedel, že ho nedokáže dlho znášať vo svojej blízkosti. Nechcel však mamu znepokojovať. Želal si, aby bola šťastná s mužom, ktorého miluje.
Príjemná hudba ho vytrhávala z pochmúrnych myšlienok. Mel sa spokojne nechala viesť po tanečnom parkete. Zatiaľ boli celkom dobre zohratí.
Kútikom oka pozoroval pomerne mladého muža, ktorý sedel pri stole s nejakou neznámou ženou. Lord Voldemort pôsobil celkom nenápadne. Počas celej svadby zachovával odstup od ostatných hostí.
Práve zameriaval svoju pozornosť na Botta, ktorý mal ruku akosi podozrivo nízko na drieku svojej partnerky. V jeho očiach sa mihol slabý červený záblesk.
Titus takmer nabúral do črepníka, keď si všimol, ako zúrivo položil pohár na stôl. Radšej preorientoval svoju pozornosť na Mel. Vôbec ju nepotešilo, keď jej pristúpil okraj sukne.
„Longbottom akosi pričasto siaha na moju dcéru. Oni dvaja spolu niečo majú ?“ potichu zahundral Voldemort. Vo vrecku zúrivo zovrel prútik.
„Nemaj obavy. Bott je slušný chlapec. Nikdy by jej nespravil nič zlé,“ pokúšala sa ho upokojiť Hermiona.
Musela sa zahrať na Voldemortovu partnerku. Helen totiž bola indisponovaná a nikto iný nepripadal do úvahy. Okrem toho ju nemienil vystavovať takému veľkému riziku.
Všehodžús zmenil Hermionu na namyslene pôsobiacu blondínu. Najťažší bol prvý pohľad do zrkadla. Mierne upravená podoba Narcissy Malfoyovej jej vyrazila dych. Modré šaty jej dodávali nezvyčajný pôvab. Mnohí muži sa na ňou otáčali. Občas mierne očervenala a mimovoľne zaťala päste, keď cítila ich hodnotiace pohľady.
Voldemort ju však dôrazne varoval, že keď sa pokúsi na seba nejakým spôsobom upozorniť, bude navždy odlúčená od Dereqa.
„Chcem si poriadne obzrieť toho aurorského synáčika,“ neľútostne vyhlásil Temný pán. Prudko odsunul stoličku a vzal Hermionu za ruku. Bola taká zaskočená, že sa neodvažovala namietať.
Obidve jeho osobnosti tanec výrazne neobľubovali. Ani Harry, ani Voldemort k tomuto druhu zábavy nepociťovali žiadnu náklonnosť. Nemal však inú možnosť, ako sa nenápadne priblížiť k deťom. Dúfal, že ich Helen naučila komunikovať prostredníctom myšlienok.
Rob pocítil zvláštny tlak v hlave. Práve sa snažil pritiahnuť si Harriet bližšie k sebe. Nevedel sa dočkať nejakej pomalšej pesničky. Počas celej svadby bola nezvyčajne tichá a nevenovala mu pozornosť. Začínal si myslieť, že má z neho strach.
Nebuď nedočkavý, synak. Zašepkal nejaký hlas v jeho mysli.
Rob sa prudko obrátil. Všade okolo neho sa hmýrili tanečníci. Málokto ostával sedieť pri stoloch. Keď zazrel Voldemorta, takmer vrazil do Nevilla a Luny. Pochopil, že s ním chce komunikovať. Naschvál sa priblížil bližšie k nemu. Ešte nikdy v živote nevidel otca tancovať.
Ahoj, otec. Netušil som, že vieš tancovať. Kedy to skúsiš s mamou ? Snažil sa ho nájsť v záplave pohybujúcich sa postáv. Naschvál ich pri tanci obišiel, aby si s otcom mohli vymeniť sprisahanecké pohľady.
Nemyslím si, že teraz by to bolo vhodné. Ešte stále nedokáže vstať z postele. Na Voldemortovej tvári sa mihol záblesk smútku. Veľmi si želal, aby bola Helen opäť zdravá. Zamieril k Lucy a Robovi. Nemienil ich nechať dlho bez dozoru. Rob začínal ľutovať, že nemôže varovať svojho kamaráta.
Harriet ho letmo pobozkala na pery. Všimla si, že je akýsi ustarostený, preto mu chcela trochu zdvihnúť náladu. Netrvalo to veľmi dlho, ale aj tak to preňho bolo neskutočne príjemné. Chcel jej vynahradiť všetko zlé, čo kvôli nemu musela prežiť.