Neúnavný škripot troch bŕk sa ozýval zo študovne. Bola to podlhovastá miestnosť, do ktorej Voldemort umiestnil svoju osobnú knižnicu. Vzácne knihy boli porozdeľované do políc podľa abecedy.

Mágia udržiavala v dobrom stave aj pomerne staré kúsky, ktoré už dlhé roky nikto neotvoril.Za širokým stolom sedeli traja chlapci. Každý z nich mal pred sebou vyložených najmenej päť kníh. Stôl bolestne zaprašťal, keď Rob vytiahol z police ďalšiu objemnú príručku. Hermiona ich chcela nechať v izbách, ale zistila, že ešte nie sú pripravené.

"Myslíte, že aj dievčatá majú pre seba toľko literatúry ?" Bott sa odvážil prehovoriť až po troch hodinách, keď jeho kamarátov prešla zlosť. Hermiona im pripravila vskutku príjemné popoludnie. Nadiktovala im celú hŕbu úloh a sľúbila, že ich večer príde vyskúšať.

"Určite, áno. Veď si videl ako sa tvárila Grangerová. Okrem toho som si istý, že bude žalovať mojím rodičom," podráždene poznamenal Titus. Mal dostatok času na rozhovor. Práve dokončil rozsiahlu prácu o účinkoch známych protijedov a ich slávnych objaviteľoch. Táto téma mu vôbec nerobila problémy. Mal šťastie, že sa v tej časti knižnice kam ich posadila, nachádzali práve takéto knihy.

"Accio, Extra efektívne elixíry," prútikom namieril na ďalšiu policu. Pomerne veľká kniha mu rýchlo pristála v náručí. Musel ešte podrobne popísať všehodžús, takisto aj jeho účinky a možné komplikácie pri nesprávnom použití. Okrem toho mal za úlohu vyjadriť aj svoj vlastný názor, na využitie tohto elixíru v praxi.

"Ešte šťastie, že Weasleyová netuší, kde som v tú noc spal ja," potichu poznamenal Rob. Práve bol zahĺbený do knihy o rôznych obranných zaklínadlách bielej mágie. Po zemi sa plazil poriadne dlhý pergamen, zaplavený poznámkami o rôznych kúzlach.

"Vy máte teda šťastie," podráždene odfrkol Bott. On nemohol na niečo také ani pomyslieť. Stále mal veľký rešpekt pred Temným pánom. Nepovažoval za dobrý nápad, dráždiť zlého čarodejníka. Prekvapilo ho, že nič nepovedal, keď zistil, že vložil malému do rúk tú nebezpečnú sošku. Stále očakával krutý trest.

"Tak by som to nenazval," okamžite uviedol veci na pravú mieru Rob. Namočil brko do kalamára a pustil sa do prepisovania poriadne dlhého odseku. Pre istotu z knihy vytiahol aj citát nejakého dávno mŕtveho čarodejníka.

"Radšej si pohni, nechceš tu snáď skysnúť do polnoci," napomenul ho Titus. Končekom brka opatrne poklopal po stole. Oči ho poriadne boleli od lúštenia malých písmen. Odsunul ďalšiu nadbytočnú knihu.

Rob zacítil mierny tlak na kolenách. Zazrel zelenkasté hadie telo. Negas prežil dosť veľký šok, keď sa v spálni objavila tá obrovská bytosť. Uchýlil sa do študovne a ostal ležať v kúte. Po chvíli upadol do spánku. Keď sa prebral a začul Robov hlas, okamžite vyliezol z úkrytu.

"Pána napadla hrozná príšššera. Bojím sssa. Chcel ssssom ho chrániť, ale tá vec ma takmer zjedla. Ešššte dobre, že pán mu zabránil, aby ma prehltol," vystrašene zasyčal Negas. Spokojne prijal jemné pohladenie aj pár upokojujúcich slov. Postupne sa prestával chvieť. Rob málokedy používal hadí jazyk. Nikdy sa totiž nestretol s pozitívnou odozvou na túto schopnosť. So sestrou sa dohodli, že ho použijú len v nevyhnutných prípadoch. Pocítil v hrudi zvláštny tlak, akoby mu niečo pevne zovrelo srdce. Rukou opatrne siahol na to citlivé miesto. Počul smiech nejakej ženy. Mal pocit, akoby mu niekto pevne stisol hrdlo. Videl pred sebou tvár skrytú pod čiernym závojom. Si blízko smrti. Stačí len pár drsnejších dotykov a spoznáš krehkosť života. Nepriateľa máš pri sebe veľmi blízko. Jeden z tvojich blízkych zradí.

"Rob, čo sa deje ?" Titus odsunul stoličku a rýchlo k nemu pristúpil. Riddle náhle zbledol a začal sa dusiť. Pery nadobudli sivastý odtieň. Nedokázal sa slobodne nadýchnuť. Potreboval vziať do rúk prútik, ale bol príliš ďaleko až na samom konci stola. Sústredil svoje myšlienky na ten dôležitý predmet. Prútik sa pomaly kotúľal po drevenom povrchu.

Titus mu opatrne rozopol habit, aby uľahčil dýchanie. Bott pochopil, že chce svoj prútik. Rýchlo mu ho podal. Červenkastý záblesk osvetlil akúsi priesvitnú postavu. Rozplynula sa vo vzduchu, ako nejaká neurčitá predstava. Z police vyletelo pár drahých kníh.

Negas sa opäť začal triasť. Vôbec tú bytosť nevycítil. Netušil, že je s nimi. Červené stopy na Robovom krku naznačovali, aké boli zámery nečakaného útočníka.

"Ďakujem, zachránili ste mi život. Ona ma chcela uškrtiť," bol si istý, že počul ženský hlas, ktorý sa mu vysmieval.

"Musíme si dávať veľký pozor. Smrtihlav sa zrejme len tak ľahko nevzdá," podráždene poznamenal Titus.

Začuli nesmelé zaklopanie. Všetci traja okamžite namierili prútiky na dvere.

"Lucy bolo pred chvíľou hrozne zle. Vraj videla,ako sa vám pokúša ublížiť nejaká žena. Takisto mám pre vás nepríjemnú správu. Temný pán čiastočne stratil pamäť. Nespomína si na vašu mamu ani na Smrtihlava," Mel pomaly podišla k nim. Okamžite si všimla, stopy na Riddlovom krku.