Vidina

11. 11 2007 | 11.03

ták a je tu prvá báseň v tejto kategórii. Kvôli zvláštnej životnej situácii a potrebe "niečo hodiť na papier" som sa zas dostala k básňam. Opäť sa mi to zapáčilo a budú sem pribúdať, keď si nájdem čas nejakú napísať. Varovanie: boje básne sú vždy smutné, málokedy povzbudzujúce.

Vidina v kríkoch zakotvená

Tretí príznak šialenstva

Močiarny med posadený

V kútiku tvojich sladkých úst

Preteká pomedzi roztvorené dlane

Tlejúca šanca

Spojiť duše rodov vymretých

Hrmot krutých radostí

Rozosieva strach

Slabá chvíľa roztrhnutého srdca

Prichádza ako údery bez rán

Siahajúce k očividnej nedbalosti

Dažďové kvapky

Tma zlíže

Zo svojho priesvitného plášťa

Jazykmi poprepletanými

Pozná, vie a zatají

Ticho vzniknuté po odmietnutí

Vzdušných zámkov tvojej doby

Zovretá kliatbou drobných znakov

Neexistujúci smiech

Patriaci každej neľútostnej predstave

Tvor nepatriaci k živým

Nepatriaci do sveta tieňov

Roztvorí náruč a roztrhá veno

Rozdelí brehy červené

Novú cestu otvorí

Dokáže odrážať vnútornú búrku?

Opäť nesprávny výber autobusu

Druhý príznak šialenstva

Ďalší pokus o otrávenie neba

Prízrak šialenstva

Podľa najhoršieho vkusu

Navliecť si šatku, klobúk všetkých farieb

A obliecť ich bez ostychu naopak

Slávu utkanú hľadať v nitkách všemožných

Prechádzky mimo reality

Prvý príznak šialenstva

Pozdravy vrúcne bytostiam iným

Večným ulitníkom v mori času