"Ona ho zabila. Videli ste to?" po chodbe sa šírili poplašné správy. Všetci zdesene hľadeli na výsledok toho nezvyčajného zaklínadla. Pri učebni v podzemných žalároch sa zhŕkli aj starší spolužiaci.

Slizolinčania chladne obdivovali tento zvláštny úkaz. Zhŕkli sa do nezvyčajne tichého hlúčika a zdržali sa akýchkoľvek zlomyseľných poznámok.

"Kamoška, teda to som od teba nečakala. Máš poňatia ako to napraviť?" neveriacky vyhŕkla Sally. Zložila svoje knihy na úhľadnú kôpku a pomaly podišla ku skamenenému spolužiakovi. Rukou poklopala po stuhnutej tvári.

"Nie, to vôbec netuším. Len som ho chcela odzbrojiť," nervózne vyjachtala Daphne. Nevedela, čo to spôsobí. Nesprávne pohyby prútika očividne zmenili celý efekt zaklínadla.

"Možno by sme to mali niekomu nahlásiť. Mne to pripomína Slizolinovho potomka," vystrašene zapišťal jeden z ich spolužiakov. Pehavý chlapec s ryšavými vlasmi a dosť pretiahnutou tvárou sa odvážil vysloviť ďalšiu zo šialených teórií.

"Keď ešte raz povieš takú hlúposť, ty truľo, budem nútený ťa zas strčiť do záchoda hlavou napred," výhražne zašepkal vysoký slizolinský siedmak, ktorý voľnú hodinu trávil v prázdnej učebni. Takisto ho prilákal rozruch na chodbe.

Snáď sa mu nič nestalo. Ja som to vážne nechcela urobiť. Prečo sa to vždy musí stať mne? Roztrasene sa odvrátila od svojich spolužiakov. Cítila nevoľnosť, akoby práve bola nútená zjesť niečo pokazené.

Bystrohlavčania pre istotu ustúpili a začali sa nervózne obzerať po nejakom kompetentnom vyučujúcom, ktorý by tú škodu napravil. Daphne si sadla k nemu a pokúšala sa ho nejakým spôsobom prebrať.

Pri všetkých hypogrifoch! On nie... prosím, hocikto len on nie...

"Čo to vystrájate, Quirellová? Ak si myslíte, že tu odteraz máte zabezpečenú úplnú bezúhonnosť, veľmi sa mýlite. To, že váš poručník je členom učiteľského zboru neznamená, že môžete beztrestne napádať spolužiakov," profesor Krakow okamžite pristúpil k uhranutému chlapcovi.

"To on ma vyprovokoval! Nechápem prečo ma aj vy chcete obviňovať," začínala byť poriadne nahnevaná. Mala už akurát dosť poznámok týkajúcich sa jej rodinného života.

"Strhávam dvadsať bodov Bystrohlavu za vaše drzé správanie. Okrem toho by vám zas zrejme neuškodilo pár hodín trestu. Som si istý, že potom sa začnete k vyučujúcim správať s oveľa väčším rešpektom," ich hádka zaujala študentov viac než indisponovaný Parkinson. Všetci vedeli, že Daphne sa s ním akosi nedokáže rozumne pozhovárať ani akceptovať jeho autoritu. Niektorí už dlhšiu dobu predpokladali, že sa ich nezhody budú aj naďalej stupňovať. Stačila len malá zámienka na rozdúchanie poriadneho konfliktu.

Daphne úplne zbledla a úpenlivo zovrela svoje učebnice.

Nesmieš utiecť, nesmieš utiecť. Opakovala si tie slová stále dookola. Potlačila túžbu okamžite niekam zmiznúť a rozhodla sa radšej mlčky znášať ďalšie výchovné metódy svojho profesora.

"Daphne za to naozaj nemôže. On začal do nás dobiedzať. Je to jeho vina," na jej stranu sa postavila len Sally. Ostatní sa neodvážili vyriecť ani slovo. Daphne to od nich ani neočakávala.

"Prečo tu robíte rozruch, Krakow? Týchto študentov mám na starosti ja. Vaša hodina prebieha na inom poschodí," do preplnenej chodby sa len s ťažkosťami dostal Quentin Quirell. Pod očami mal kruhy a pôsobil dosť unavene. Celú noc prebdel pri pacientke, ktorá bola stále veľmi ťažko chorá. Otrava sa napriek ich snahe prejavila. Beth stratila dosť veľkú časť svojej váhy a stále musela byť pod dohľadom odborníkov. Bolo viac než pravdepodobné, že ju prevezú do nemocnice Sv. Munga.

"Je mi jasné, komu prejavujete svoju priazeň, pán kolega, ale niekedy to už naozaj preháňate. Slečna Quirellová porušila nariadenie týkajúce sa čarovania na chodbách, mám plné právo vyjadriť svoju nespokojnosť a udeliť jej primeraný trest," chladne odvetil Krakow.

"Nemám žiadne námietky voči vám a už vôbec nemám záujem spochybňovať vaše metódy. Len by som vám rád pripomenul, že nemusíte zbytočne zachádzať do extrémov. Pozriem sa na tú našu novú obeť a zistíme, čo sa vlastne stalo pánovi Parkinsonovi. Ako vidíte, už sa prebral, myslím, že nie je žiadny ďalší dôvod na vyvolávanie zbytočných hádok," pomohol mu vstať a zbežne ho skontroloval.

"Prečo tu všetci stojíte? Vyučovanie začalo!" Krakow donútil študentov pobrať sa do príslušných učební.

"Daphne, poď už!" Sally potisla svoju kamarátku bližšie k dverám. Nasmerovala ju do druhej lavice, v ktorej zvyčajne zvykli sedávať spolu s Beth. Po dosť rýchlom predstavovaní sa konečne začalo normálne vyučovanie.

"Dnes si pripravíte elixír, ktorý budete určite potrebovať na skúškach. Je možné, že sa tento rok objaví hlavne v praktickej časti. Už dlhšiu dobu bol vyškrtnutý z učebných osnov v dôsledku pôsobenia Dolores Umbridgeovej..." na tabuli sa zjavili podrobné pokyny. Boli úhľadne napísané a poriadne porozdeľované.

"Ó nie! Je to priveľmi zložité. Pozri sa na ten postup, fáza prvá pridávanie bylinkových esencií šalvie zmiešanej s pavúčími nôžkami," zhrozene prečítala Sally. Ledva sa preniesla cez krkolomný názov toho zložitého elixíru. Dúšok pokojného spánku, protistresový elixír určený na zníženie počtu zlých snov.

Nemala vôbec chuť začať pracovať. K niečomu takému si nikdy nevybudovala dobrý vzťah.

"Nie je to nič strašné. Všetko je predsa podrobne napísané na tabuli," Daphne si vytiahla kotlík a okamžite začala s prípravou.

"Áno, tak to si myslíš len ty. Kedy máš vlastne ten ďalší trest s Krakowom? Tento rok s tebou tuším trávi všetok voľný čas," jemne odsunula svoje učebnice, aby mohla poriadne porozkladať prísady.

"Tak to vôbec netuším a vôbec ma to neteší," rýchlo pridala do kotlíka ďalšiu prísadu a poriadne zamiešala vznikajúcu zmes. Začala krájať rôzne bylinky, z ktorých veľmi ľahko vytvorila požadovanú zmes určenú na prvú fázu prípravy. Trochu sa upokojila a preniesla svoju pozornosť na prípravu elixíru.

"Tento rok sa správa akosi čudne. Nikdy predtým nebol voči tebe až tak veľmi zaujatý," nervózne vhodila do svojho kotlíka sušené mločie oči. Voda v kotlíku mierne zružovela. Z kotlíka začal vychádzať štipľavý dym.

"Nie, to si tam nemala dávať," nešťastne zaúpela Daphne. Absolútne ignorovala akékoľvek narážky týkajúce sa spomínaného profesora.

"Možno k tebe pociťuje istý druh náklonnosti, a preto ťa nenechá na pokoji," vôbec si nevšimla, že za jej chrbtom stojí vyučujúci.

"Radšej prestaň, nemám náladu na žarty. Krakow ma hrozne neznáša. Ty si nevieš predstaviť, aké je to byť s ním zavretá v jednej miestnosti. Hlavne, keď musíme byť osamote. Hotová hrôza!" nervózne zovrela v ruke strieborný nôž. Príliš neskoro si uvedomila, že pri nich stojí Quirell. Rukami sa opieral o stôl a práve kontroloval ich elixíry. Nevšímal si kyslé tváre zvyšku triedy. Takmer všetci mali veľké problémy s tým zložitým receptom.

"Osobné záležitosti neriešte na hodine. Radšej sa sústreďte na prácu, slečna Trelawneyová, prečítajte si štvrtý riadok pokynov a opäť zvážte aké prísady tam vložíte, lebo zatiaľ to vyzerá, že nedostanete priaznivé hodnotenie. Skúste sa dostať do druhej fázy. Určite prídete na vhodný spôsob, ako ten elixír ešte nejakým spôsobom zachrániť, ale musíte sa viac sústrediť," zamieril k ďalšej lavici.

"Tak to mi rozhodne nehrozí," opäť si prečítala zdĺhavý recept napísaný na celej tabuli. Nerozhodne pokrútila hlavou. Nemala ani tušenia, ako elixír trochu vylepšiť.

"Skús tam pridať trochu..." Daphne začala pomaly šúpať akési zvláštne ovocie, ktoré sa muselo pridať počas druhej fázy. Práve sa ho chystala pridať do kotlíka ďalšie ingrediencie. Začula nepríjemné čľupnutie. Pokojnú hladinu jej nápoja zasiahol nejaký cudzí predmet. Voda v kotlíku začala silnejšie bublať. Horúca tekutina jej ostriekala ruku a zanechala na nej bolestivé pľuzgiere. Okamžite stiahla Sally na dlážku. Elixír sa nekontrolovateľne rozprskol po celej učebni. Chvíľu trvalo, kým sa vystrašení študenti upokojili a učebňa sa opäť ponorila do zvyčajného ticha. Profesor dostal pod kontrolu nezvládnuteľný elixír. Na tvári sa mu zračili stopy po sadziach.

"Pán Parkinson, môžete mi láskavo vysvetliť, čo to malo znamenať?" ledva premáhal zlosť. Veľmi jasne videl, ako ten chlapec schválne vhodil do kotlíka svojej spolužiačky vzorku zo svojho nepodareného elixíru.

"Zaútočila na mňa. Zaslúži si malú príučku. Nikomu sa predsa nič nestalo. Snáď ma nechcete potrestať kvôli jednému pokazenému elixíru?" posmešne sa uškrnul. Nemal strach z vedúceho svojej fakulty. Slizolinčania boli dosť nezvládnuteľní. Dokonca aj profesori mali občas problém ich udržať na uzde. Quentin nebol zvyknutý na takéto správanie. Domnieval sa, že študenti sú po vojne oveľa rozumnejší ako predtým.

"Dnes večer tu ostanete a dôkladne upracete celú učebňu. Môžete počítať s tým, že tentoraz nedostanete hodnotenie. Takéto správanie na hodine je absolútne neprípustné. Mali by ste si opäť prečítať školský poriadok. Mohlo dôjsť k vážnemu úrazu. Elixíry dokážu byť rovnako nebezpečné, ako zle vyslovené zaklínadlá. Táto vec neostane len tak bez povšimnutia, tým si môžete byť istý," nevraživo si premeral mladého chlapca.

"V poriadku, pokiaľ vám to pomôže tak to rád urobím," posmešne sa uškrnul a vrátil sa späť k svojmu kotlíku.

"Je mi jasné, že dnešná hodina už nemá žiadny hlbší význam. Vašu prácu považujem za skončenú. Pretože je mi jasné, že sa nedokážete poriadne sústrediť, som nútený zdôrazniť pár dôležitých vecí, ktoré nenájdene v knihách," prechádzal sa po triede a pohľadom skúmal tváre svojich žiakov.

Slizolinčania si zjavne nerobili ťažkú hlavu z toho, že ich spolužiak takmer spôsobil zničenie celej učebne. Na ich tvárach sa črtali posmešné úškrny, ktoré adresovali aj svojmu vedúcemu fakulty. Nestotožňovali sa s jeho názormi a dávali mu jasne pocítiť, že ho nebudú rešpektovať.

Daphne váhavo vykukla spoza lavice a s námahou si sadla späť na svoje miesto. Zúfalo si pošúchala zranenú ruku. Pokožka bola veľmi citlivá na dotyk, zazrela pár navretých pľuzgierov, ktoré vyzerali dosť desivo. Vôbec nemohla pohnúť rukou.

Sally sa kŕčovito opierala o lavicu a meravo hľadela pred seba. Očividne mala dosť tých nečakaných útokov.

"Vaši rodičia vám zrejme podrobne neobjasnili všetky okolnosti boja s temnými silami. Možno ste nemali možnosť prísť o niekoho blízkeho počas tých neľútostných okamihov. Viem veľmi dobre, čo vám povedali o Temnom pánovi. Niektorí ľudia ešte stále veria tomu, že jeho konanie bolo oprávnené a myslia si, že sa možno vráti nejaký nástupca, ktorý bude chcieť pokračovať," nebolo preňho ľahké hovoriť o tom prekliatom období, ale vedel, že nemá na výber.

"Táto bláznivá teória naďalej pretrvala, aj keď sa ministerstvo snaží odstrániť aj posledné stopy po tej dávnej histórii. Niektorí z vás si myslia, že by takýmto spôsobom mohli získať moc a podporujú vo svojich rodinách tieto choré nálady. Len by som vám chcel zdôrazniť, že vaši rodičia nemali možnosť preniknúť do podstaty veci. Neuvedomovali si pravý dôvod konania toho mocného čarodejníka. Prípadne nemali na výber, kvôli strachu o svoje rodiny. Je veľmi ťažké týchto ľudí rozdeliť na skupiny, ktoré by zodpovedali reálnemu obrazu. Musíte pochopiť, že preňho sme my všetci boli len bábky na dosiahnutie cieľov. Mali sme slúžiť ako nejaký otroci. Chcel nám vtĺcť do hláv, že náš život nemá žiadnu hodnotu. Naozaj by ste chceli, aby niekto rozhodoval o tom či budete žiť alebo zomriete? Každá chyba by vás mohla stáť život. Otec ani matka by vám nepomohli, museli by sa skloniť a pokorne hľadieť na to, ako vás trestajú. Zamyslite sa nad tým, či by ste naozaj chceli žiť vo svete plnom otroctva, bez možnosti slobodne sa rozhodnúť. Chápem vás a viem akým spôsobom vo vás podporujú tieto myšlienky. Hlavne večná neznášanlivosť medzi fakultami začína pomaly nadobúdať kolosálne rozmery," neustále udržiaval zrakový kontakt s poslucháčmi a zdalo sa, že ich konečne zaujal. Zhováral sa s nimi bez akéhokoľvek prikrášľovania. Pochopili, že veľmi dobre pozná tento spôsob uvažovania. Jedna ruka sa pomaly zdvihla.

"Chcete sa niečo opýtať slečna Johnsonová?" zvedavo si premeral dievča, ktoré sedelo v prednej lavici.

"Áno, pán profesor. Zaujímalo by ma, prečo sa teraz zaoberáme týmito udalosťami. Veď-Viete-Kto predsa zomrel. Už dávno predsa žijeme v mieri a nemôže nás viac ohrozovať," v hlase jej zaznievali obavy. Táto téma bola pre mnohých ľudí dosť chúlostivá.

"Takto vyzerá mier? Naozaj si to myslíte? V časoch mieru nikto neposiela inferiov do nemocníc, nedochádza k otravám na školách... Obávam sa, že sme sa stále ani nepriblížili k tomu pojmu. Možno vás bude zaujímať, že vaša spolužiačka nebola otrávená žiadnym obyčajných jedom. Dokonca ani elixírom, ktorý by sa dal bežne zohnať. Jed mladého baziliska bežne nekúpite v čarodejníckych obchodoch. To vôbec nie je prvý prípad. Počas minulého mesiaca došlo k viacerým takýmto incidentom na rôznych čarodejníckych školách. Neviete o tom, lebo ministerstvo sa to ako vždy snaží zatlačiť do úzadia. Pre nich to nie je dôležité, ale práve maličkosti majú pre nás nesmierny význam. Práve preto vás chcem požiadať o trochu rešpektu a pochopenia. Snažte sa aspoň nejakým spôsobom vydržať pod tou istou strechou. Nemáte žiadny dôvod na seba neustále útočiť. Ak sa to nezmení, tento rok jednoducho neabsolvujete hodinu elixírov. Takto sa nedá pracovať a už vôbec nie je možné sa pripravovať na skúšky. To je všetko, čo som vám chcel povedať. Hodina sa skončila. Môžete odísť," rezignovane si sadol na svoje miesto. Z očí mu sálala zlosť. Kedysi bol rovnaký ako oni. Teraz sa mu hnusili rovnako ako tetovanie, ktoré ho navždy pútalo k zlu. Chcel ich pred tým varovať, ale oni zjavne nemali záujem počúvať ho. Nechceli sa nič nové naučiť. Odmietali počuť pravdu. Bystrohlavčania boli v tomto smere o niečo viac vnímavejší. Hodinu považovali za zaujímavú napriek tomu, že nikto nedokončil svoj elixír. Nový šéf Slizolinu v nich rozhodne vzbudil zvedavosť.

Všetci si urýchlene začali baliť veci. Dokonca aj Sally rýchlo zhrnula svoje veci do tašky. Chcela ísť čo najskôr zájsť do nemocničného krídla. Hadí jed v nej vzbudil strach. Nechcela, aby sa Beth niečo stalo. Potrebovala ju okamžite vidieť. Vyšla z triedy spolu s ostatnými. Vôbec na ňu nepočkala.

Daphne ostala sedieť na stoličke. Nervózne sa kolísala, akoby opäť mala možnosť zachytiť tie trpiace hlasy.

Nemala by som tu s ním ostávať. Bude to vyzerať, akoby sme si naplánovali stretnutie po hodine. Vyzerá tak zvláštne, akoby to ani nebol on. Tak príťažlivo, ale zároveň sa mi zdalo, akoby mu tie slová spôsobovali bolesť. Kto vlastne si, Quentin, a odkiaľ si prišiel?

Pomaly podišla k nemu. Dívala sa naňho a mlčala. Neodvážila sa narušiť ticho.

"Elixír zasiahol moju ruku, mohol by si sa na to pozrieť?" pomaly pristúpila k nemu.

"Áno, samozrejme," opatrne prezrel poranené miesto.

"Mala si mi to povedať hneď. Je to poriadne podráždené," zo zásuvky vytiahol elixír určený na rýchle hojenie menších poranení.

"Beth bude v poriadku? Potrebujem to vedieť," cítila jemné dotyky na poranenom mieste. Snažil sa byť veľmi opatrný.

"To naozaj netuším. Napriek tomu, že bol ten jed zriedený aj s inými látkami, s niečím takým som sa ešte osobne nestretol. Ten elixír, ktorý dostala, patrí k dávnej histórii a už dávno je zakázané používať ho," sledoval ako pokožka opäť nadobúda zdravú farbu.

"Mám isté podozrenie. Potrebujem, aby si mi s niečím pomohol. Mám taký dojem, že sa s nami niekto zahráva. Chcem tomu človeku čo najskôr strhnúť masku," naklonila sa bližšie k nemu.

"Pomôžem ti, ale potrebujem vedieť, čo vlastne..."

"Neboj sa nie je to ilegálne. To ti musí zatiaľ stačiť. Večer sa všetko dozvieš, len si prosím ťa nerob starosti," postavila sa na špičky a jemne ho pobozkala na líce. Nikdy predtým sa ho neodvážila ani len dotknúť.