II. ROBERT RIDDLE

2. 01 2008 | 11.37

Krv. Stekala po tráve, po stromoch. Napĺňala takmer celú prístupovú cestu k akejsi tmavej jaskyni. Mladý muž nervózne kopol do bábiky, ktorá ležala pred vchodom. Mávol prútikom, aby mohol všetko uviesť do pôvodného stavu.

"Nemussseli ssste tu narobiť neporiadok. Máte sssa sssprávať nenápadne!" obe hady boli preňho veľmi dôležité, ale nemyslel si, že si dovolia porušiť jeho príkazy. Nechcel, aby niekto zomrel a už vôbec netúžil po pozornosti úradov.

"Hlavná vec, že sssme ju dossstali, pane. Ten muž násss takmer zabil," šupinaté telo sa vysúkalo z jaskyne. Zelenkastý had sa rýchlo zvinul do klbka. Jeho mladší brat bol omotaný okolo tela mladej ženy. Ruky mala priviazané hrubým povrazom a ústa zalepené bielou páskou. Pevne ju k sebe pritiahol. Nedokázal odolať pokušeniu. On na ňu nezabudol a hrozne ho trápilo, že tak ľahko zahodila ich vzťah a nechala sa zlákať falošnými sľubmi.

"Dúfam, že ti neprekáža moja spoločnosť, Harriet," oslobodil jej ústa, aby sa s ním mohla zhovárať. Neočakával, že bude mať radosť z ich opätovného stretnutia. Vedel o nej takmer všetko a vôbec sa mu nepozdávalo to, čo urobila.

"Rob, chýbal si mi. Mohli by sme byť opäť spolu. Mrzí ma, že som ti neverila," nežne ho pobozkala na pery. Nemohla tomu odolať. Potrebovala ho mať opäť pri sebe za každú cenu.

"Nemôžem sa vrátiť. Som stále podozrivý z vraždy tvojho bývalého manžela. Okrem toho ty už máš za mňa ďalšiu náhradu," nešikovne ju od seba odtisol.

"Viem, že to tak na prvý pohľad vyzerá, ale nie je to až také jednoznačné. Musíš ma vypočuť. Všetko ti vysvetlím," pokúsila sa vstať.

"Nie, nemám toľko času. Nemysli si, že ti budem veriť. Sama si ma predsa obvinila a bola si na pojednávaní, na ktorom ma odsúdili na doživotie. Na niektoré veci sa nedá zabudnúť. Neurobila si pre mňa absolútne nič. Dokonca si prisahala, že som vrah," vytiahol prútik a namieril jej ho na hlavu.

"Zle som pochopila proroctvo. Odpusť mi to, prosím ťa," zúfalo ho objala. Nechcela sa viac trápiť kvôli minulosti.

"Ten druhý muž nie je mojím skutočným manželom. Dohodla som sa s ním, že to bude predstierať, aby si nemal žiadne podozrenie. Netušila som, že je nebezpečný a poruší našu dohodu. Museli sme ťa udržať, čo najďalej od Londýna, aby náhodou nedošlo k naplneniu proroctva," najprv tomu vôbec neverila, ale všetko čo Lucy videla na ceste do budúcnosti sa splnilo. Udalosti neodvratne smerovali k naplneniu proroctva.

Rob sa začal intenzívnejšie zaoberať temnou mágiou, okrem toho závidel svojej sestre. Lucy nemala také veľké problémy s nájdením si práce a ľudia ju tak často nespájali s temným pánom. Napriek tomu, že bola jeho dcérou dokázala si získať úctu a rešpekt. Chlapec s tvárou pripomínajúcou minulosť mal však neustále problémy. Podozrievali ho a nedopriali mu ani chvíľku pokoja.

"Bála som sa o teba. Nechcela som, aby si šiel do väzenia. To, čo o mne napísali v Prorokovi a iných novinách nie je vôbec pravdivé. Ja som... zabila Deana. Vlastne si na to ani poriadne nepamätám, ale myslím, že..." chcela byť s ním a konečne prestať hrať tú nebezpečnú hru.

"Nie, Harriet. Keď sme vošli do tej izby, bol už dávno mŕtvy. Vezmem ťa k nám domov. Musíme to poriadne objasniť hoci aj pred súdom," opatrne jej pomohol vstať.

"To nie je dobrý nápad, pane. Budú násss hľadať. Zabudol sssom vám povedať, že ten zúrivec už nie je medzi živými. Môj ssskvelý brat sssa doňho zahryzol a protijed sssme ssso sssebou nemali," zahanbene zasyčal červenkastý had.

"Vyzerá to ako stopy po hadích zuboch," chladne skonštatoval Titus. Vrhol zdesený pohľad na muža ležiaceho v pivničných priestoroch. Na krku mal stopy, ktoré dôverne poznal. Vedel, že Negas má tu v Londýne niekoľko potomkov a nanešťastie sa podali skôr na svoju agresívnu matku. Niektorí ostali žiť v Nenormálnej uličke a slúžili Temnému pánovi, ďalších si rozobrali jeho deti. Dokonca aj Titus mal doma jedného z nich. Nemohol odmietnuť taký úžasný dar od svojho pána. Našťastie had žijúci v ich dome nepatril k tým agresívnym. Skôr sa rád vyhrieval na slnku a večne ležal schúlený do klbka.

"Pane, ste v poriadku?" Mef sa škodoradostne uškrnula. Veselo sa usmievala do tváre mŕtvoly, ktorá začínala naberať poriadne nechutnú farbu.

"To vôbec nie je vtipné. Riddlovci sa zas dostanú do problémov a my tiež. Také hady majú v Londýne len na našej ulici," nervózne mávol prútikom. Transfiguroval telo na jemný modrý prášok. Siahol na retiazku, ktorú mal na krku. V rukách sa mu zaleskla klubová minca.

"Za svoju snahu si však niečo zaslúžim, aspoň maličkú odmenu," sklonila sa k nemu a začala ho bozkávať. Napriek tomu, že už dlhší čas žila s Ronom nezriekla svojich spôsobov. Pevne sa pritisla k svojmu bývalému spolužiakovi. Vedela, že už dlhší čas si musí odriekať vymoženosti manželského života. Mel bojovala o svoj život a často u nej dochádzalo k poruchám pamäti. Zabúdala, že sa vzali a len málokedy ho spoznávala.

"Prestaň s tými hlúposťami, Malfoyová. Zabúdaš, že mám doma rodinu," pozbieral všetky sily a dôrazne ju od seba odtisol.

"Oni sa to nemusia dozvedieť. Viem, že si sám a potrebuješ trochu rozptýlenia," pomaly siahla na svoje oblečenie a začala rozopínať gombíky. Nechala habit spadnúť na zem. Opäť ho provokatívne pobozkala. Využívala jeho mužské slabosti.

"Titus," slabnúci hlas nejakej ženy ho prebral z omámenia. Zazrel svoju manželku. Na liste, ktorý dostala bola aj adresa toho miesta. Rozhodla sa pomôcť priateľke, ale vôbec nečakala, že bude mať možnosť vidieť svojho manžela pri takejto činnosti.

"Vôbec ma to nebolí... To bude v poriadku. Ten chalan ma nechá na pokoji, ja ho k tomu donútim. Chcem len dnes ostať s vami," tmavovlasý chlapec si pomaly pritláčal k tvári studený obklad. Ruka ho takisto poriadne bolela. Ľutoval, že so sebou nemal ani jedného z hadov.

"Nedovolím, aby ťa niekto mlátil a už vôbec nie nejaký mukel!" muž zavrel svoju knihu a obratne vstal z kresla. Opatrne vzal svojho syna do náručia a odniesol ho do spálne k svojej manželke.

Helen ležala na posteli celkom nehybne. Dívala sa na strop a rukami prechádzala po prikrývke. Oči ledva rozoznávali akési zahmlené obrysy sveta. Musela v sebe zničiť démona, ktorého do nej vložil Smrtihlav a neobišlo sa to bez následkov. Podarilo sa jej zachrániť aj Lee. Ona však nemusela priniesť takú veľkú obeť. Nemusela užívať utlmujúce elixíry, aby zabránila zlosti a agresivite vytrysknúť na povrch. Démon po sebe vždy zanechá hlbokú stopu a Helen vedela, že v jej prípade to môže znamenať aj čiastočnú zmenu osobnosti. Našťastie si uvedomovala svoje konanie a učila sa ovládať temnotu, ktorá obklopila talizman. Nebol zničený úplne poskladala sa do iného vzoru a ostal naďalej spojený s temným znamením. Negasova hlava vykukla spoza prikrývok. Mal za úlohu vždy ju chrániť a dávať pozor, aby si neublížila.

Temný pán pomaly zložil svojho syna na posteľ. Chlapec nadšene odsunul vankúše a pohladil otcovho hada.

"Helen, musím na chvíľu odísť. David tu ostane s tebou."