Zatiaľ porfčím bez článku novinky, lebo mi fakt blbne hrozne net a kým niečo vložím tak je to des. Tak zatiaľ to vyskúšam bez článku novinky... Nuž tu je prvá kapitola k Death note fanfiction.
"Ona sa musí rozhodnúť. Ty zápisník už nevlastníš," poznamenal posmešne. Spôsob akým sa na ňu díval v nej začínal vyvolávať hnev. Bolo jej jasné, že ho nemôže zastaviť a musí sa správať rozumne, aby si nevyslúžila ďalší zápis, skôr než neuplynie vyhradený čas. Dokázala všetkých presvedčiť úprimnou ľútosťou, dokonca získala aj niečo najviac, preto nechápal z akého dôvodu sa zaujíma o osud človeka, ktorého by vôbec nemusela chrániť. On potreboval len svoj zápisník a rozptýlenie, aby sa počas tých dlhých storočí svojej existencie nenudil.
"Ja tomu vôbec nerozumiem, ja som naozaj spách..."nesmelo vyjachtala Yuiko. Poznala legendy o bohoch smrti, ale nikdy by si nepomyslela, že bude jedného dňa čeliť takejto situácií. Na perách pocítila silný tlak, nemohla dokončiť začatú vetu.
Sae sa chvíľu uprene dívala na pery svojej priateľky. Oči mladého dievčaťa pritom nadobúdali striebristú farbu. Odohralo sa to len počas niekoľkých sekúnd, takmer nebadane použila svoje schopnosti. Naozaj len veľmi nerada niečo také urobila, ale musela zabrániť šíreniu paniky. Svojho nevlastného otca nemala príliš v láske a ich stretnutia sa vždy končili hádkami a bitkou. Nepriala mu smrť, lebo sa už poučila, že ľudia nemajú do tejto oblasti zasahovať.
"Upokoj sa, Yuiko, pokojne choď do školy, nikomu nič nevrav, po vyučovaní sa po teba zastavím. Prosím ťa, správaj sa tak, akoby sa nič nestalo. Predpokladám, že sa chceš zápisníka vzdať. V tom prípade budú tvoje spomienky týkajúce sa tejto udalosti vymazané," vrhla kradmý pohľad na boha smrti.
"Nie tak celkom, nikdy som ti nevravel, že pravidlá týkajúce sa môjho zápisníka určujem len ja. Nemôže sa ho vzdať... tvoja priateľka ti zabudla povedať, že nakreslila aj niekoho iného. Jeho smrť je však stanovená až o 23 dní, budeme si musieť počkať, kým sa to vyrieši. Ty máš inú prácu, potrebuje späť chýbajúce zápisníky... Niektorí z nás to trochu prehnali a vytvorili si priveľmi silné citové väzby na nositeľov zápisníkov, v tomto storočí je to už taká móda, že ani úrady už presne nevedia vyčleniť jedného z nositeľov zápisníkov. Obzvlášť nám prekáža jeden zo samozvaných Kirov, ktorí si vždy ako obete vyberá malé deti, oňho sa musí Zápisník života postarať. Táto záležitosť sa ťa netýka Sae, zakazujem ti miešať sa do mojich akcií. Tvoja priateľka si rolu vykonávateľa požičala len na chvíľu. Po vykonaní tejto práce bude všetko navrátené do starých koľají. Nezabúdaj, že aj ja viem, čo je ti najdrahšie a mohla by si o to prísť," autoritatívne odvetil Ryuuk.
"Ty nič nevieš o ľudských srdciach. Ak si myslíš, že Raito a sme že blízki priatelia tak sa veľmi mýliš," odvrkla podráždene. Sae Wasaki bola susedkou Saye Jagami. Kamarátila sa s jej synmi Mairom a Raitom. Obaja mali priezvisko po svojej matke kvôli zjavnej neprítomnosti ich otca. Nikto presne nevedel, kto to bol a jeho meno ostávalo utajené. Mairo mal rád spoločnosť, večierky a neustále sa motal okolo pekných dievčat. Raito bol úplne iný ako jeho brat. Zdalo sa, že ich spája len rodné priezvisko. Možno práve preto si ho obľúbila viac ako jeho brata. Nebolo ľahké si získať jeho dôveru. On jediný vedel o Zápisníku života. Povedala mu to v slabej chvíli, keď sa potrebovala zbaviť vnútorného napätia. Vedela, že to bola chyba. Prezradenie časti tajomstva si vyžiadalo krutú daň. Majitelia zápisníkov smrti chceli získať jeho miernejšiu podobu a preto sa snažili zabiť súčasného majiteľa. Uniesli Raita, aby ju donútili spolupracovať. Vedeli, že za ním často chodí a domnievali sa, že to ju prinúti vydať im Zápisník života. Ich zámery však boli prekazené, ale aj tak sa im podarilo zničiť ďalší život.
Raito bol už niekoľko mesiacov v psychiatrickej liečebni. Potom útoku sa nikdy poriadne nespamätal a úder, ktorý dostal do hlavy ovplyvnil jeho osobnosť. Takmer vôbec nerozprával a reagoval na vonkajšie podnety len, keď ho prišla navštíviť. Musela si od neho začať udržiavať odstup. Nechcela, aby mu kvôli nej niekto ubližoval.
Nemôžem mať nikoho rada, kým nosím tú vec. Nesmiem ich ohrozovať ani seba. Nemala som sa kamarátiť s Yuiko. Možno to je dôvod kvôli, ktorému si ju Ryuuk vybral.
"Sae, cítim sa hrozne, asi budem zvracať..." vyhŕkla Yuiko.
Yuiko prudko dopadla na zem. Začala sebou poriadne zmietať, dusila sa a celé telo sa chvelo v akomsi zvláštnom kŕči.
Sae sa k nej sklonila a opatrne uvoľnila jej hrdo. Rozopla pár gombíkov, aby nič neprekážalo pri dýchaní. Z tašky vytiahla mobil a rýchlo vyťukala číslo prvej pomoci. Yuiko skolabovala po odmietnutí rozsudku zápisníka. Zrejme nedošlo len k zmenám pravidiel, ale aj k iným úpravám používania Zápisníka smrti.
"Prečo to robíš?" zavrčala tlmeným hlasom. Opatrne posadila roztrasené telo do lepšej polohy, tak aby si náhodou nezahryzla do jazyka.
"To čo bolo zapísané nemôžeš zvrátiť. Mairo Jagami má už svoj osud spečatený," pohŕdavo poznamenal Ryuuk. Začínalo ho to poriadne nudiť. Nemal záujem byť dlho v rukách takej krehkej dievčiny.
Prechádzala sa po nemocničných chodbách a odchlipkávala kávu z plastového pohára.
Niečo mi tu nesedí. Ryuuk chce zabiť mladého Yagamiho. Aký má na to dôvod? Veď ten chlapec vôbec nič neurobil. Jeho starý otec je policajt, ale nemá naňho žiadny dosah. Nepozdáva sa mi to. Prečo to neurobí sám? Veď nato nepotrebuje Yuiko. Možno do toho chce zatiahnuť niekoho úplne iného... Veď oni predsa chceli, aby som nosila kladný zápisník.
Zamierila na dámske toalety a zavrela sa do kabínky. Ryuuk sa posmešne uškrnul a zahryzol do jablka, ktoré mu kúpila v bufete. Práve kvôli tomu si zaslúžila pár minút súkromia.
"Som rád, že si nezabudla. Niečo také skvelé mi už dlho nikto neposkytol," natešene obhrýzal ďalší kúsok.
"Na tie tvoje povestné jablká sa predsa nedá zabudnúť. Len škoda, že si sa mi zato odmenil infarktom. V mojom veku to bolo ešte trochu skoro nemyslíš?" vytiahla nenápadný biely zošiť a zašepkala pár spúšťacích slov. Denník života presne zobrazoval zámery každého človeka, len sa stačilo správne opýtať. Nič pred ním nebolo utajené, ale mal aj schopnosť zabrániť tomu, aby osoby zapísané v čiernych zošitoch zomreli. Bolo však veľmi riskantné využívať túto schopnosť, za každého zachráneného totiž musel zákonite zomrieť niekoho úplne náhodne vybraný. Preto sa touto možnosťou radšej ani nezaoberala. Radšej využívala oveľa bezpečnejšie schopnosti zápisníka života.
Na stránke pred ňou sa zjavil jasnočervený nápis. Nikdy nekládla zápisníku svetla otázky týkajúce sa najlepšej kamarátky, ale tentoraz potrebovala poznať pravdu.
Ryuuk, sa vzbúril proti rozhodnutiu ostatných shinigami. Nechce mať nad sebou dohľad Zápisníka života. Chce zabiť vykonávateľa, preto sa pokúsi zapísať jeho meno do svojho zápisníka. Sae, si v nebezpečenstve.
"Vtedy som bol na strane pôvodného majiteľa zápisníka. Nemohol som predsa zradiť jeho dôveru. Prišiel by som o mimoriadne zážitky, ktoré mi poskytol," vedel, že niečo začala tušiť. Všimol si, že výraz jej tváre sa podstatne zmenil, keď vstupovala do kabínky.
Sae rýchlo zložila zápisník na záchodovú misu a vytiahla ďalší. Yuiko nakreslila do zápisníka aj ju. Bola treťou podobizňou s vyznačeným menom. Ani sa nepozastavila nad svojím menom. Len zbežne si prezrela príčinu smrti. (výbuch na verejných toaletách)
Chudák, Mairo. Je mi to veľmi ľuto. Škoda, že sa to už nedá zmeniť. Saya to bude niesť veľmi ťažko.
"Ty sa nikdy nepoučíš, Ryuuk?" poznamenala posmešne. Pozrela sa na hodinky a rýchlo si rukami chránila hlavu.
Vo vedľajšej kabínke zaznel silný výbuch. Cítila ako ju tlak odhodil dozadu. Počula smiech boha smrti. Na tvári cítila krv, zúfalo lapala po dychu. Na jej tele ležali trosky a dokonale zakrývali výhľad na shinigamiho. Nemohla poriadne dýchať a cítila nepríjemnú bolesť. Rebrá takisto spôsobovali nemalé problémy a ruky ostali silno prikvačené bez možnosti akéhokoľvek pohybu.
"Pustite ma odtiaľto," pokúsila sa pohnúť nohami, aby zo seba mohla odstrániť prikrývku. Všimla si, že pri nej niekto sedí. Bol to chlapec, približne v jej veku a v ruke držal čokoládu. Opatrne kládol do úst ďalší kúsok. Sae šokovane vytreštila oči. Podľa oboch zápisníkov už mal byť dávno mŕtvy.
"Ste zatknutá a bol by som rád, keby ste mi vysvetlili, čo má znamenať toto?"zdvihol oba zápisníky.