Timea nemo hľadela na mŕtvu ženu. Srdce jej zaplavili pochybnosti. Túžila potom zovrieť v náručí svojho strateného syna, ale bála sa Luciusa. Zdalo sa, že mu nerobí žiadne problémy niekoho bez milosti zabiť.
„Áno, chcem ho vidieť,“ pomaly pristúpila k nemu. Vycítila jeho nepokoj. Rozčúlene k nej vystrel poranenú ruku. Rana začínala postupne blednúť. Timea vedela, že počas najbližšieho splnu prebehne neodvrátiteľná transformácia.
Timea sa ho opatrne chytila. Oprela sa o jeho plece a privrela oči. Lucius použil nejaké kúzlo. Cítila ako jej telom prešla magická žiara.
Keď otvorila dvere stála v hale nejakého luxusného sídla. Hovoriace portréty Malfoyovcov si zarazene šepkali.
„Cissy, Lucius, prečo ste sa vrátili tak skoro ?“ po schodoch zišla pani Malfoyová. Trochu rozpačito si premerala malé dieťa, ktoré držala na rukách.
„Čo ? Ja nie som…“ chystala sa namietnuť, ale Lucius jej skočil do reči.
„Chceli sme ti len oznámiť, že už nám nič nestojí v ceste, aby sme mohli ostať spolu. Posledná prekážka bola nadobro odstránená.“
Timea zbadala svoj odraz v jednom z veľkých zrkadiel. Rukou si prešla po dlhých svetlých vlasoch. Vyzerala presne ako žena, ktorú Lucius zabil. Bola taká rozrušená, že takmer nič nevnímala. Pani Malfoyová sa spokojne usmiala. Nedošlo jej, že je na veľkom omyle. Žena, ktorá pred ňou stála nebola Narcissa.
„Som rada, že si opäť prišiel k rozumu, synček,“ zľahla ho objala. Timea mala chuť čo najskôr utiecť. Nepozdávala sa jej predstava, žeby mala zabudnúť na svoje meno a hrať sa na niekoho iného.
„Táto svadba prebehne presne našich rodinných tradícií. Tvoj otec na teba bude naozaj hrdý. Nechápem, však prečo ste pred nami tajili, že máte dve deti ?“ Lucius jej rýchlo niečo pošepkal do ucha. Pani Malfoyová sa mierne zamračila. Tie moderné spôsoby dnešnej mládeže sa jej vôbec nepozdávali.
„V tom prípade všetko prebehne už zajtra. Musíme to urýchliť, aby nikto nezistil, že deti sa narodili mimo manželstva.“
Timea sa chystala niečo namietnuť, ale Lucius ju odtisol smerom k schodom. Uvedomovala si, že by nebolo rozumné mu odporovať. Asi ťažko by sa potom dostala k Dracovi.
Zaviedol ju do prepychovo zariadenej izby. Spokojne sledoval ako sa hrá s deťmi, pričom ani jedného z nich od seba neodstrkovala. Milovala oboch svojich synov a nevedela si predstaviť, že by mala žiť bez nich.
„Všetci musia uveriť tomu, že si Narcissa, neexistuje iná možnosť,“ také dojímavé scénky mu boli cudzie. Mama sa s ním nikdy nehrala. Vždy ostával v rukách domácich škriatkov alebo slúžok.
„Niečo také nepripustím. Nemôžeš ma k tomu donútiť,“ odvrkla chladne. Mrzelo ju, že sa za ňu hanbí.
„MŇA NEZAUJÍMA TVOJ NÁZOR. UROBÍŠ VŠETKO ČO TI PRIKÁŽEM. INAK PONESIEŠ NÁSLEDKY VŠETKÝCH SVOJICH ČINOV,“ vyhlásil tvrdohlavo. Chcel vyjsť z miestnosti, ale Timea ho zastavila.
„Lucius, počkaj. Ostaň tu.“
Prekvapene sa k nej obrátil. Timea mu vložila do náručia Marka. Chcela, aby pochopil čo všetko s ním bude lomcovať, keď sa stane vlkolakom. Mrzelo ju, že niečo také vykonala. No už to nemohla vrátiť späť. Cítil dotyk drobného telíčka, ktoré sa nepokojne prevaľovalo.
Divé oči si pochybovačne premeriavali mladého muža, ktorý nebol ani trochu nadšený týmto náhlim kontaktom. Lucius sa ho podvedome obával.
„Len pokojne. Daj mu pocítiť, že je tvojím synom. Raz ti zato určite bude vďačný.“
„Nie, nemôžem,“ potichu poznamenal Lucius a chcel jej ho vrátiť. Niečo ho však zastavilo. Akási zvláštna sila protestovala proti odmietnutiu vlastného dieťaťa. Jemne ho pohladkal a nechal sa viesť svojimi pocitmi. Mark sa prestal triasť. Začal mu dôverovať.