8. 11 2008 | 19.28

Predtým
Keď sa prebrala, on ešte stále spal. Hlavu mal zloženú na vankúši a oči mal pevne zavreté. Odsunula jeho ruku. Bolo to neuveriteľné. Takmer nepochopiteľné. Ani sama nevedela, ako presne sa to celé odohralo. Vôbec niečo také neplánovala. Bolo to iné ako v bežnom ľudskom svete. Také zvláštne, akoby sa to ani vôbec nestalo.
"Je to len ilúzia, ako ten stôl, ktorý si videla. Pohrávajú sa s nami. Sledujú každý náš pohyb," prvý raz stál pred nepriateľom, ktorý nepotreboval mimoriadnu inteligenciu, aby ho porazil. Tieň vyhrával už tým, že poznal každú jeho myšlienku a nerobilo mu problém ho kedykoľvek mučiť.
"Mŕtvi nemôžu spať, nedokážu sa už viac ničoho dotknúť... Ako je možné, že ty si iný?" tá otázka ju trápila, už od prvého okamihu, keď sa tak nečakane ponorili do spomienok z prechádzajúcej skúsenosti.
"Možno nemôžem zomrieť. Možno nemám tú výsadu..." stále akosi automaticky dýchal, aj keď sám nevedel, ako to vlastne robí.
Mina opatrne priložila hlavu k jeho hrudi. Chcela si to aj osobne vyskúšať. Celkom jasne pocítila ten pravidelný rytmus. Bolo to priam neuveriteľné. Potom sa od neho pomaly odtiahla.
"Cítim sa čudne..." odvetila nespokojne. Hlava sa jej krútila, pociťovala zvláštnu malátnosť. Celá miestnosť sa začala prepadávať dovnútra. Všetko sa opäť menilo na ničivú prázdnotu. Bála sa, že spadne do útrob toho nekonečného priestoru. Steny sa k nim neúprosne približovali. Vrátila sa späť do jeho objatia. Napokon ostali uväznení v čoraz sa zmenšujúcej kocke.
Ľudský svet
Počula zvonenie mobilu. Bolo čoraz intenzívnejšie. Smiech dieťaťa, ktorý tam mala nastavený ju okamžite prebral. Inštinktívne siahla na svoj mobil. Budík bol nastavený na deviatu. Nadšene počúvala ten prekrásny zvuk. Chvíľu jej trvalo, kým si uvedomila, že ho môže vypnúť.
Úsmev z jej tváre sa stratil, až keď si uvedomila, že ju niekto pozoruje. Chladné oči si ju neúprosne premeriavali. Light Yagami len pred chvíľou vyšiel z kúpeľne. Bol trochu starší, ako podoba s ktorou sa stretla počas svojho výletu do sveta tieňov. Pôsobil spokojne a vyrovnane, akoby to nebolo až také neprirodzené ocitnúť sa v ľudskom svete.
"Čo sa to tu deje? Ako je možné, že sme sa vrátili?" stále tomu nedokázal uveriť. Jednoducho sa prebudil vedľa nej v posteli, vo svete, ktorý už prednedávnom opustil.
"Neviem, vôbec nič. Som z toho úplne zmätená."
"Ja ti to vysvetlím, mami," ich syn pomaly vošiel do spálne. Objal svoju mamu a chvíľu jej doprial ten príjemný pocit bezpečia.
"Kisho, ty si stavil svoj život! Ako si mohol byť taký nezodpovedný?" spomenula si na jeho rozhovor s bohom smrti.
"Prepáč, mami, ale inak to nešlo. Dostali by nás, keby som im neponúkol tú najvyššiu cenu. Mysleli si, že zo mňa bude ľahká korisť. Netušili, že som získal aj podporu druhej strany. Stará mama je mŕtva a ty si voľná," v jeho hlase nebola ani štipka ľútosti. V tej chvíli mala pocit, že vidí skôr zmenšenú podobu nebezpečného vraha.
"Ty si sa do toho zaplietol? Zabil si ju?" opýtala sa znepokojene. Potrebovala vedieť, či bol kvôli nej ochotný obetovať aj iný ľudský život.
"Nie, nedotkol som sa jej. Ani som nenapísal jej meno do Zápisníka. Využil som to, že nič iné okrem svojich zásad nepoznajú. Ryuuk mi tiež nechtiac pomohol, aj keď si to vôbec neuvedomil. To pravidlo, že stačí len jedna smrť a dlh bude vyrovnaný. V zmluve, ktorú uzavrela stará mama sa síce uvádza, že stačí len jedna smrť, ale nie je to nijak bližšie popísané. Nie je presne jasné, ktorá osoba by mala zomrieť a nič sa nehovorí o ochrane objednávateľa. Túto zmluvu tak zostavili naschvál, lebo im vôbec nezáleží na tých ľuďoch, ktorý si objednávajú ochranu pred Zápisníkom smrti. Ďalej je tam uvedené, že objednávateľ nemôže zrušiť zmluvu. Pokus o zrušenie zmluvy sa trestá smrťou. To vyplýva z ďalších podrobností, ktoré sú tam naznačené, ale nie je to napísané až tak jasne. Tak som sa pozhováral so starou mamou. Povedal som, že mám proti nej ďalšie dôkazy, ktoré by mohli zrušiť podmienečné prepustenie a predĺžiť jej pobyt vo väzení. Samozrejme, že ju to poriadne nahnevalo a roztrhala papiere, ktoré som jej dal do rúk. Myslela si, že ju chcem len vydierať. Netušila, že medzi tými papiermi bol originál zmluvy. Malými písmenami tam bolo uvedené aj to, že poškodenie originálu sa takisto považuje za pokus o zrušenie zmluvy," nebol na to hrdý, ale vedel, že iný spôsob ako sa vyhnúť použitiu zápisníka neexistoval.
"Je to jej chyba. Mala si najprv prečítať, to čo držala v rukách," odvetil spokojne.
"Ako si sa dostal k tej zmluve?" opýtala sa rozhorčene. Kisho sa pomaly vymanil z jej náručia: "To si radšej nechám pre seba. Nechcem vás zbytočne zaťahovať do svojich záležitostí," podišiel k svojmu otcovi.
Pohľadom mu dával najavo to, že matke neprezradil celú pravdu. Spájalo ich nové tajomstvo, ktoré poznali len oni dvaja. Nechceli do toho zatiahnuť nikoho iného.
"Nemusíš predo mnou nič tajiť, Kisho."