22. 05 2025 | 08.26
Potom prišla ďalšia spolubývajúca — s tmavou členkou a trochu prísnym výrazom.
No keď ma uvidela, hneď sa usmiala.
"Ahoj, som Liz a toto je Anya," predstavila mi aj druhú dievčinu.
Na vlasoch jej svietili dva tenké modré pramienky, ktoré jej padali do tváre —
a prekvapivo jej to pristalo.
Znovu som zopakovala svoje meno.
Dúfala som, že dnes už naposledy.
Dnes som sa prebudila do nového rána.
Sakra. Fakt som tu.
V tejto zvláštnej škole.
Neviem, ako inak to pomenovať.
Posadila som sa a odhrnula prikrývku.
Sol sa na mňa usmiala.
Sakra.
Ako môže mať ráno takú skvelú náladu?
Ja som zničená.
Camila hodila na zem vankúš. Natiahla sa poňho a takmer spadla.
Rozosmialo ma to.
A v podstate aj ju.
Uvedomila som si, že sa spolu zrazu smejeme.
Tak asi nie je až taká upätá, ako som si včera myslela.
Doma by som si to nemohla dovoliť.
Tam by som musela byť potichu.
Mama by sa hnevala, že zbytočne rozhadzujem.
Aj teraz som pocítila výčitky, že sa s nimi len tak smejem.