The Dark, the Light, and the Grey
Autor: N_Forest
Preklad: Veronica Jane Snape
Kapitola: 06 

6. kapitola

Muggle Medicine – muklovské lekárstvo

 

"Doktor Turpin?" Andromeda mu ponúkla jej ruku. "Som Andromeda Tonksová. Ukážem Vám kliniku." Naťahovala ruku smerom k nemu a usmiala sa, keď cúvol. "Nebudete mať možnosť vidieť budovu, ak sa ma nedotknete." Vysvetlila trpezlivo. "Poď ďalej."

Jonathan Tupin vzal ženu za ponúknutú ruku. Ešte nikdy sa jej nedotkol. Zakaždým, keď potrebné na komunikáciu, prišla k jeho klinike alebo jeho staršie dcére vzala papiere. Obe dcéry Jonathana boli čarodejnice. U muklov narodené. Lisa a Patrícia. Patrícia bola šiesty rok vo fakulte Bifľomor a Lisa išla na Rokfort tento rok na jeseň.

Doktor a liečiteľka išli rýchlo k hlavnému vchodu. Andromeda otvorila a umožnila jej kolegovi ako prvému vojsť. Vykročila za ním a zavrela dvere tesne za ňou.

"Vitajte." Bellatrix vstala zo svojho miesta na pohovke. Odložila letáky, ktoré čítala. Jej tvár vyžarovala odpor a hnev. Ale roky výučby jej pomohli pri sebaovládaní a jej sa podarilo udržať tvár uvoľnenú a pokojnú.

"Ahoj!" Jonathan sa usmial a natiahol ruku k žene. Bol to láskavý človek a ľahko sa usmieval. Jeho tvár bola zvráskavená z takmer stálych úsmevov.

Bellatrix trhla rukou odporom. Nechcela sa dotýkať mukla! Pomyslela si. Potom si uvedomila, čo urobila. Tento muž je hosťom jej sestry. Chce pomôcť môjmu synovi.

Pozrela sa na neho. "Ospravedlňujem sa. Mám to v mojej mysli."

Andromeda zastrelila svoju sestru pohľadom. Vedela, že jej sestry tón bol zlý a to nikdy dobre nedopadlo. "Bellatrix," povedala varovne. Jej sestra schytala pohľad a potom chytila letáky čo čítala a utiekla do domu jej sestry na klinikou.

Jonathan pozrel na Andromedu. "Je v poriadku?" spýtal sa. Nebol nahnevaný alebo ublížený hlas. Mal záujem o ženu, ktorá by ho pred 6 rokmi zabila, ale cítil sa lepšie.

"Bude v poriadku." Andromeda ho viedla do vyšetrovacej a liečebnej izby. Harry ešte stál sedel na stole a Severus stál vedľa neho. "Jonathan, rád by som vás zoznámila s profesorom –Severusom Snapeom a jeho synom Harry Blackom."

"Teší ma." Jonathan potriasol Harrymu rukou. Nemal možnosť dotknúť sa Severusa. Vyšší muž sa iba naňho zamračil.

"Harry a Severus, toto je Jonathan Turpin. Je to plastický chirurg – mukel," vysvetlila Andromeda. Trvalo jej niekoľko týždňov porozumieť základným technikám muklovskej medicíny a lekárom. Bolo to všetko podľa nej primitívne.

"Vaša dcére," povedal Severus. "Je v Bifľomore, šiesty rok, tuším." Dievčatá sú schopné zručnosti hádania. Ženie ma k šialenstvu, všetky jej dôkazy muklovskej techniky. Čarodejníci majú chémiu, ale je trochu iná.

Jonathan prikývol. "Spomínala vás. Nevedel som, že máte syna." Harry prikývol, ktorý so svojím výzorom tváre by mohol byť biologické dieťa Severusa.

Severus sa zdržal vyjadriť a jednoducho sa pozrel na svojho syna. Odtiahol jeho nové vlasy stranou a odhalil malú červenú jazvu. "Budete schopný ju odstrániť?" Jeho hlas jasne dal najavo, že čakal, iba jednu odpoveď.

Pozrel sa dole a prezeral si ju. Jonathan prikývol. "Malo by to byť jednoduché. To je niečo, čo nemožno spraviť mágiou?"

Andromeda si povzdychla. "To je veľmi zvláštny prípad. To je dôvod, prečo sme vybrali túto možnosť." Mávla rukou na označenie celej miestnosti. "Bude stačiť alebo je niečo zvláštne čo budete potrebovať?"

Jonathan sa pozrel na troch čarodejníkov. "Chcete, aby som to urobil teraz? Pomyslel som si..."

Severus ho prerušil. "Čo ste si myslel, nie je dôležité. Máme oveľa lepšie techniky a elixíry. Bude to veľa jednoduchšie."

Harry sa rozhliadol okolo. Bol vydesený. Mukel sa objavil. Muklovia zabíjajú ľudí! Ja nechcem umrieť!

Skĺzol spať od okraja stola a snažil sa schovať za svojho otca. Dospelí bola tak zahryznutý do rozhovoru, že žiadny z nich si nevšimol Harryho strach.

"Budem potrebovať pár vecí, ktoré tu nemáte," povedal Jonathan, aby uzavrel diskusiu. "Moja dcéra povedala, že by ste boli schopný zvolať ich?"

Snape prikývol a po zatlačení Harryho ramena, nasledoval mukla, aby priniesol jeho zásoby. "Vrátim sa, než niečo začne." Sľúbil Harrymu.

Harry prikývol a sledoval so strachom ako otec odišiel z miestnosti. Cítil sa sám a nechránený. Zachvel sa nevedomky. Cítil oči na zadnej strane krku. Otáčal sa nervózne a skončil a žene, ktorá mu pripomínala jeho matku. "Bojím sa teta Andromeda," zašepkal a schúlil sa do jej šiat.

Andromeda ho jemne odtiahla a opatrne položila na stoličku. "Bude to v poriadku Harry. Dáme ti elixír a budeš spať a potom, keď sa preberieš bude po všetkom! V poriadku?" usmiala sa na neho.

"Dobre," odpovedal Harry nervózne. Zachvel sa z chladného vzduchu, ktorý vial do voľného pyžama. Pripravila niekoľko vecí, vedľa neho a začala fľaštičku s levanduľovou farbou elixíru.

"To je uspávací elixír, Harry. Keď budeš piť, budeš spať a mať sladké sny. Severus, tvoj otec ťa bude držať za ruku a bude držať aj keď sa prebudíš." Usmiala sa upokojujúco. "Budeme čakať do vtedy kým sa vráti."

Obaja muži sa čoskoro vrátili. Jonathan mal handričkovú tašku s jeho zásobami a Severus sa stále mračil na muža .

"Začnime." Vyštekol predtým, než zaujal svoje miesto vedľa Harryho a zdvihol ruku. "Neboj sa Harry. Bude to v poriadku."

Harry prikývol a nervózne si hrýzol pery. "Len nech to mám za sebou ," zamrmlal tak ticho, aby to len Severus počul. Pozrel sa ustráchane na dodávky stanovené a levandulový elixír, ktorý Andromeda práve podala k jeho otcovi.

"Tu máš." Severus zdvihol jeho syna a naklonil fľaštičku oproti jeho perám. Lektvar bol chladný a sladký, na rozdiel od iných mu skĺzol ľahko do hrdla. Harry zaspal a oči mal zatvorené.

Liečiteľka a doktor počkali pár minúť, aby sa uistili, že elixír zabral. Jonathan vytiahol, sterilné rukavice a masky a sledoval, ako si Andromeda dáva rukavice a vytvorila magické rukavice na vlastné ruky.

"Poďme začať." Ďalšie tri hodiny bol závan nervozity a práce, a to u čarodejníka ak mukla. Harryho jazva zmizla pod novej koži a vrstvy kúziel a elixírov. Malé odľahčené skutky a to že, z čarodejníckeho sveta bol preč. A na tom mieste bol len chlapec, ktorý bol vľavo.

Harry cítil ako nejasný obraz začal odstupovať preč z mysle. Žmurkal a natiahol sa pre okuliare, nepamätal si, dokiaľ necítil ako ho jeho otec chytil za ruku, že nepotrebuje žiadne okuliare a nebol vo svojej posteli. "Otec!" Otvoril oči naraz. "Už to je?" Natiahol voľnú ruku, aby sa dotkol svojho čela.

"Ešte nie." Varoval ho Severus a vzal chlapca za druhú ruku. "Táto oblasť je stále citlivá. Nemôžeš sa jej teraz dotknúť." Pozrel sa prenikavo na to miesto. "Ale vyzerá to oveľa lepšie. Do dnes nebudem schopný povedať, že tam bola jazva."

Usmial sa šťastne Harry. "Výborne!" Poobzeral sa po malej miestnosti. "Kde to sme?" Nevyzerala to ako nejaká časť kliniky tety Andromedy.

"Uzdravovacia miestnosť. Spal si tu," povedal mu Severus. Boli tu dve lôžka, len Harryho bolo obsadené a pár políc s knihami na bielej stena. Severus pustil ruky a vstal. "Idem zavolať tvoja matku. Chce ťa vidieť."

Bellatrix dychtivo odložila letáky a nasledovala Severusa do miestnosť, aby mohla vidieť svojho syna. Vyzeral unavene a veľmi odlišne. Jeho vlasy a tvár ... a jazva!

"Úžasne." Sadla si na okraj postele a vtiahla ho do objatia. "Som tak hrdá na teba, Harry Black. Môj syn!" Usmiala sa na chlapca, pre ktorého si prišla a vyzeral veľmi málo ako Chlapec- ktorý- prežil.

"Môžeme ísť domov?" spýtal sa Harry. "A môžem sa pozrieť na moju hlavu?" Chcel vidieť, ako vyzerá teraz. Po všetkých zmenách, ešte nevidel svoju tvár,

Severus mávol prútikom a podal mu zrkadlo. "Tu máš." Potom šiel ku dverám nájsť Andromeda a opýtať sa jej, kedy by mohol odísť.

Harry žasol nad jeho novou tvárou. Miloval svoje vlasy, aj keď boli trochu dlhá a cítil ako mu nové pošteklili tvár. Všetky jeho vlasy boli svetlejšie. Pripomínalo mu to trochu narodenie matky. Jeho otec mu ukazoval pár fotiek jej. Jej meno bolo Lily a o bola krajšia ako kvetina pomenovaná po nej.

"Ako sa cítiš Harry? Žiadna bolesť?" Andromeda vstúpila do miestnosti a poslala diagnostické kúzlo na tvár. "Vyzerá to dobre," povedala jeho rodičom. "Nemôžem zostať dlho. Pohotovosť prichádza a môžeš  zazvoniť, keď budeš chcieť. Ale myslím, že Jonathan chcel s vami hovoriť." Usmiala sa a ponáhľala sa do prednej časti kliniky.

Bellatrix sa usmiala a pevne stisla ruku Severusovi. "Poďme hovoriť s muklom, potom pôjdeme do Šikmej uličky."

"Dobre." Severus pomáhal synovi navliecť sa do habitu a pomohol mu z postele. "Možno Harry mohol hovoriť s jeho dcérou. Verím, že sa začne tento rok v Rokforte."

Bellatrix zovrela pery. "Je to humusáčka."

Harry sa pozrel na matku. "Matka, to je zlé slovo! Nesmieš to viac povedať," povedal jej vážne.

"Poďme za ním." Bellatrix odkráčala z kliniky, jej habit sa vlnil za ňou naštvane ako to mal Severus vo zvyku.

"Doktor Turpin?" Zastavila sa v prednej časti. "Je niečo, čo môžeme pre vás urobiť?"

Mukel sa otočil. "Len som chcel pozdraviť. Po tom všetkom viete Patrícia a Lisa začínajú tohtoročnou jeseňou." Ukázal na dve dievčatá, ktoré stáli vedľa neho.

Harry vystúpil pred mladšiu. "Teší ma slečna Turpinová," povedal, jeho hlas bol pokojný ako jeho otca. Bolo to zdvorilé, ale vzdialené.

"Ahoj. Ja som Lisa." Dievča sa zachichotalo a vzpriamila sa v muklovskom oblečení.

Šeredné veci. Pomyslel si Harry. Muklovské oblečenie je dosť škaredé. Dávam prednosť habitom.

Spôsob, akým Bellatrix stála pár krokov spať, mu dávalo najavo, že si myslí to isté.

Dve rodiny stáli v tvárou v tvár niekoľko minúť. Ani jeden nemal čo povedať a atmosféra bola napätá. Bellatrix sa zahryzla do jazyka, aby sa zastavila, než hovoriť menej lichotivé veci o mukloch a humusákoch a ostatné rodiny boli v prvej časti kliniky.

"Myslím, že by sme mali ísť." Jonathan dal ruky bezpečne na ramená jeho dcér. "Čarodejník tu bude čoskoro, aby nás prepravil do Alley." Viedol svoju rodinu z domu a späť ulicou smerom k jeho domu.

"Môžeme ísť?" spýtal sa Harry. "Môžeme kúpiť moje školské veci!" Urobil veľké oči a snažil sa vyzerať tak úboho, že jeho rodičia pocítia súcit a možno by išli aj na zmrzlinu.

"Nerob to Harry." Pokarhal ho Severus.

"Žobranie nie je pre čarodejníkov." Bellatrx povedala, keď sa pozrela na dvere, ktorými muklovia práve prišli. "Musíme ísť Šikmej uličky. Nevidím dôvod, prečo by sme tam nemohli kúpiť nejaké školské potreby,"

"Hurá!" Harry vyskočil. "Habity, knihy a prútik!" Objal jeho rodičov a vytiahol ich von zo sebou.

"Bellatrix a ja musíme urobiť niečo dôležité ako prvé," povedal Severus jeho synovi. "Pôjdeš s nami, ale musíš byť tichý a zdvorilý. Rozumieš?"

"Áno, pane." Harry tancoval okolo. "V škole mám hovoriť pane?"

"Alebo profesor Snape," povedal mu jeho otec. "Rovnako ako všetci ostatní študenti. Môžeš sa vrátiť do kabinetu cez víkendy, ak budeš chcieť. Ale myslím, že rád ostaneš so svojimi kamarátmi."

Harry prikývol. "Ideme!" pozrel sa na ne. "Ako sa tam dostanem? Kam ideme?"

Severus neodpovedal. Vzal Harryho na ruky a pokýval na Bellatrix, prudko sa otočil a premiestnil sa z kliniky s hlasitým pop. Po obvyklom  prudkom pocite premiestnenia sa ocitli pred malou budovou.

"Tak sme tu." Bellatrix otvorila dvere a Severus viedol Harryho dovnútra. Poobzeral sa nervózne a obrátil sa k rodičom.

"Kto sa bude brať?" Dožadoval sa.