The Dark, the Light, and the Grey
Autor: N_Forest
Preklad: Veronica Jane Snape
Kapitola: 11 

Poprosím aj o komentáre. Ďakujem

 

11. kapitola

Forbidden People and Forbidden Books- Zabudnutí ľudia a zabudnuté knihy

 

"Hm." Harry sa pozrel na chlapca u muklov narodeného. Opustiť ho, aby sa stratil, nevyzerala tá správna vec, ale jeho matka bola na druhej strane Priečnej ulice a kupovala kotlík. Mohol hovoril s kým chcel.

"No dobre." Chlapec si vzdychol a obrátil sa chrbtom k Harrymu.

"Pomôžem ti," povedal mu Harry. "Ja som Harry Black. Kde potrebuješ ísť?"

Veľkosť chlapcovho úsmevu bol prekvapivý. "Som tak rád, že hovoríš so mnou! Ľudí, ktorých som požiadal o pomoc, ma ignorovali." Potriasol Harrymu ruku nadšene. "Mimochodom, som Steve."

Harryho oči sa rozšírili. "Tvoje meno je Steve?" Nebolo to meno ako každé, ktoré predtým počul.

"Vlastne je to Stephan Cornfoor," povedal mu Stev. "Ale volaj ma Steve."

"Jasne." Divné meno. Harry sa obrátil ku taškám na knihy. "Máš už tašku?"

Steve prikývol. "A atrament a brka. Aj tak potrebujem nejaké knihy. Milujem čítanie, ustali mi nejaké peniaze. Potom som si minul všetky peniaze a odišiel som na knihy."

"To znie ako niečo, čo by som urobil!" Harry sa rozosmial. "Mal by si si prečítať túto sériu. Je to o aurorovi s názvom Albius a je to tajomné! Sú úžasne," povedal Stevemu. "A elixíru je tiež dobre vyskúšať."

"Znie to dobre. Uvidíme sa v Rokforte?" Steve sa pozrel dole na cestu.

"Vo vlaku pravdepodobne. Tak sa dostaneme do Rokfortu z nástupišťa 9 ¾," povedal mu Harry. "Mohli by sme hovoriť o knihách alebo o mágií, cestou tam."

"Tak dobre. Ako sa tam dostanem?" spýtal sa ho Steve. "Nebolo tam nič o tom, ako sa dostanem do školy, čo mi poslali. Som trochu zmätený," pripustil.

"Žiadny problém." Načrtol Stevemu rýchlu mapu jedným z jeho atramentových brkov. "Je to na stanicu Kings Cross. Pôjdeš cez bariéru nástupišťa deväť a desať." Ukázal chlapcovi, aby vedel.

"Vďaka." Steve zastrčil mapku do vrecka šortkiek a pozrel sa dole na cestu. "Kde je kníhkupectvo?"

Harry vyšiel z obchodu  za ním a ukázal smerom k Flourish a Blotts. "Je to na hlavnej ulici. Volá sa to "Čarodejnícka literatúra pre malých a veľkých", je to obrovské miesto. Nemôžeš to minúť." Mávol k Stevemu, ktorý sa ponáhľal smerom ku kníhkupectvu a Harry išiel za jeho rodičmi.

"Harry!" Severus vyšiel z obchodu, zmenšoval jeho nákupy, zatiaľ čo išiel ďalej. "Kde si bol ty idiotské dieťa?" Zavrčal.

Harryho oči sa rozšírili. Vedel som, že nikdy nechcem, aby sa na mňa hneval. "To je v poriadku otec. Zrovna som hovoril s jedným z mojich kamarátov. Proste išiel okolo."

Severus sa zamračil. Nebol by si kúpil, ale nebol už čas. "Veľmi dobre. Dumbledorové zasadnutie začne za tri minúty, musíme sa vrátiť na čas." Schmatol Harryho ruku a šiel rýchlo, kde bolo prenášadlo.

Bellatrix prišila takmer o minútu neskôr a s ňou v jej dlani scvrknuté balíčky. "Je neskoro?" pýtala sa.

"Ešte nie." Severus zaplatil chlapcovi predavajucému prenašadlo a všetci sa chytili skrútenej vidličky. "Pripravení?" Na ich prikývnutie ho aktivoval. "Portus."

Harry cítil známe šklbnutie a snažil sa uvoľniť, keď sa točil vo vzduchu smerom k dedine Rokville. Podarilo sa mu pristáť na nohách, ale sila pristátia spôsobila to, že padol viac ako násilne.

"V poriadku?" spýtal sa Severus, keď vytiahol Haryho. Nečakal na odpoveď, otočil sa na mieste a premiestnil sa mimo brány Rokfortu. "Spravím to."

Rodina vyrazila na prieč areálu hradu. Ponáhľali sa do ich komôr a po zmene veľkosti balíkov ich Harrymu dali, a odišli do riaditeľne riaditeľa o dve minúty neskôr.

Harry zostal sám so všetkými balíkmi a nevedel čo robiť. Samozrejme, že to bolo väčšinou tak, že to nedávalo zmysel. Ale on by dal prednosť pomoci jeho rodičom. Prvá vec, ktorú urobil, bolo, aby všetky knihy, ktoré Severus kúpil pre seba a svojho otca, položil na posteľ v spálni svojich rodičov.

Potom si dal vlastne veci preč. Bolo tam dosť miesta na policiach, aby sa zmestili všetky jeho nové knihy a skriňa vhodná na nové oblečenia. Dokonca aj kotlík a ďalekohľad bol úhľadne strčený do kúta.

Stretnutie, ktoré sa konalo pred školou a po škole, kde často behal, trvalo viac ako tri hodiny. Dostatok času pre Harryho. Začal tým, že čítal. Prechádzal listami novej učebnice. Prečítal staršie verzie tejto knihy. Jeho otec uchovával kópie a povzbudzoval ho, aby ich čítal dopredu.

Po prečítaní si vyskúšal pár kúziel. Lumus fungoval, potom niektoré štítové kúzla a privolávacie kúzla . Harry chcel vyskúšal niekoľko urieknutí, ale nemal nikoho na urieknutie. Nakoniec aj hranie s prútikom a precvičovanie kúziel sa stalo nudné a únavné.

Domáci škriatok sa objavil v jeho izbe, rovnako ako dával prútik preč. "Tobby priniesol obed. Čo by chcel pán jesť?"

Harry uvažoval nad otázkou. Jeho elixír na posilnenie vyprchával a jeho bolesť hlavy sa vracala, ale bol dosť hladný po práci s prútikom. "Chcem vyprážané zemiaky, čokoládovú tortu a kusy studeného mäsa."

Tobby váhal, než sa obzrel na svojho pána. "Tobbymu bolo povedané, má priniesť šalát. Pani Bellatrix to povedala."

Harry si povzdychol. "Fajn, ale nechcem dressing, nemám rád smotanový krém. Chcem citrónovú šťavu a olivový olej," povedal elfovy.

Tobby sa uklonil a premiestnil sa preč.

Potom, čo si začal trieť hlavu bolesťou, kde jeho jazva bývala, išiel do malej kuchyne. Počas dňa niekedy varili v kuchyni a Harry robil sušienka s rodičmi pár krát, stôl stál v izbe a tanier s jedlom bolo na mieste.

Harry sa posadil a hltal jedlo. Akonáhle všetko zjedol, tanier zmizol a pár fľaštičiek elixíru sa objavilo. Zastonal, ale vypil ho a akonáhle skončil so všetkými, zapil to vodou.

Teraz mám čo robiť? Čítať knihy, používať prútik a Harry nesmie variť elixíru, ak je s ním Severus. Mohol by som čítať moje nové knihy. Tie, ktoré som vybral.

Harry si zobral knihu o Ľudskej mágií zo svojej izby a schúlil sa v kresle obývačky. Elixíry neboli dosť silné a použití toľkej mágie, začínal cítiť magické vyčerpanie a bola mu zimu z toho. Stiahol prikrývku s postele a zabalil sa ju okolo seba a čítal.

Kniha bola celkom fascinujúca. Hovorila o tom, že robíš s ľuďmi to čo chceš, ktorý by mohli zabíjať, strašiť. Niektorí z ľudí hovorili v histórií knihy Mágie a boli to Temný čarodejníci.

Stále sa veľa učil z knihy. Bolo tam pomerne málo kúziel, ktoré chcel vyskúšať a niektoré chceli podrobný výskum. Dokonca aj niektoré z metód v kapitole "Základy", zneli zaujímavo. Bolo tam kúzlo na vytvorenie zrkadla, ktoré ukazuje budúcnosť a recepty na elixíry, ktoré budú silnejšie a vyššie. Dokonca elixír, ktorý spraví kúzlo silnejšie.

Bol tak zabraný v knihe, že nepočul letax na druhej strane miestnosti, keď jeho rodičia prišli. Severus videl deku na sedačke a predpokladal, že zaspal, tak chlapec odišiel spať sám.

Keď prišiel čas večer, Harry bol prekvapený, keď jeho otec išiel okolo prednej časti sedačky.

"Harry, je čas.... Ach, ty si hore." Severus sa usmial. "Ty si všetko upratal alebo si celú dobu čítal?" spýtal sa.

"Všetko som prv upratal." Harry sa pozrel smerom hodiniek. "Je čas na večeru?"

"Áno." Severus vytiahol svoj prútik. "Pošlem deku späť do postele." Čoskoro zaťukal, zmizla a objavila sa len okamih neskôr na Harryho posteli.

Bez tepla prikrývky sa Harry začal triasť a krútil sám seba. Chvenie sa zvýšilo a začal drkotať zubami.

"Si v poriadku?" Severus sa dotkol jemne jeho čela. "Máš horúčku. Už si čaroval?" požiadal svojho syna.

Harry prikývol a pritisol sa k otcovi. "Len som ich chcel vyskúšať," zašepkal.

"Ja viem." Jeho otec ho nežne položil na posteľ a prikryl ho prikrývkou. "Dm ti elixír na zníženie horúčky, aby si sa cítil lepšie, keď pôjdeš večerať." Luskol prstami a fľaštička mu vletela do ruky.

Harry s kyslým výrazom elixír poslušne vypil a vďačne sa napil vody, keď prehltol elixír. Cítil ako sa jeho telo mierne zahrialo a povzdychol si šťastne.

"Nechcem, aby si teraz spal. Musíš niečo zjesť na večeru." Severus vzal svojho syna na ruky a odniesol ho do kuchyne a posadil na stoličku.

Jedol hrubé dusené a pečené zemiaky. Jedlo bolo teplé a chutné po dlhom popoludní. "Bolo to skvelé," povedal svojim rodičom, akonáhle bol tanier prázdny.

"Viem." Bellatrix sa napila čaju. "Takže, čo si čítal tak zanietene celý deň?"

"Táto kniha o Ľudskej mágií je veľmi zaujímavá." Obrátil sa k svojmu otcovi. "Ako to , že nemáš žiadne takéto knihy?"

Ale Severus bol bledší ešte viac, než za normálnych okolností. Dvaja dospelí si vymenili zjazvené a nahnevané pohľady a otočili sa k synovi.

"Beriem to." Bellatrix vzala knihu z nízkeho stolíka v obývačke a ponáhľala sa do postele.

"Myslím, že by si mal ísť radšej do postele." Severus mu pomohol. "Najlepšie vec, ktorá je dobrá pre magické vyčerpanie je spánok."

Harry bojoval proti otcovi hlavnou zbraňou. "Ja nie som unavený! Chcem čítať moje knihy. "Čo sa deje?" spýtal sa.

Ale Severus neodpovedal na žiadnu z jeho otázok. Poslal kúzlo na Harryho oblečenie a zastrčil ho do postele skôr, než privolal tri elixíry k nemu.

"Otec, čo sa deje s knihou?" spýtal sa Harry. Chcel to naozaj vedieť. Nič zlého sa neuvádzalo v knihe, boli to len zaujímavé spôsoby, ako sa pozerať na jednoduché kliatby.

"Teraz nie, Harry." Severus mu priložil prvé fľaštičky k perám. "To ti pomôže k dobitiu." Harry ho vypil. "Druhý z nich je pre relaxáciu, ktoré ti pomôže liečiť." Harry prehltol.

"Posledný," povedal mu Severus. "Prajem dobrú noc."

Harry chcel protestovať, ale elixír bol napoly v krku a zaspal skôr, než sa mohol sťažovať na chuť.

Severus sledoval ďalšie okamihy, aby sa ubezpečil, že jeho syn zaspal a ponáhľal sa do svojej spálne, aby diskutoval o situácií s Bellatrix.

"Severus, prečo sa to stálo teraz? Quirel má obranu v tomto roku, Dumbledor sa začína obávať, Harry Potter a náš syn študuje čiernu mágiu!" Bellatrix šialene kričala. Jej vlasy bol samý chaos a jej šaty stočené okolo nej.

"Po prvé, ja neverím, že študuje čiernu mágiu," povedal Severus snahe utešiť ju. "Myslím, že našiel práve knihy a myslel si, že to vyzeralo zaujímavo. Nenašiel žiadnu z našich kníh alebo v uzavretom úseku."

Bellatrix nervózne prechádzala po miestnosti. "Chcem, aby bol hoden svojho mena. Je Black, Severs! Všetci Blackovci sú temní!"

"Sirius Black." Severusova tvár pri zmienke detského nepriateľa sa skrútila.

"Smrťožrút." Bellatrix si odpľula. "Patrí do Azkabanu." Privolala rodinnú knihu. "Pozri sa. V celej starovekej a väčšina Noble Black House, nikto nie je! Andromeda je zradca krvi za to, čo urobila." Slzy jej rýchlo padali z očí.

"Upokoj sa." S mávnutím prútika, Severus privolal mierne spacie elixíry. "Trochu sa vyspí. Porozprávame sa ráno, keď si trochu odpočinieme a upokojíš sa."

Bellatrix prikývla a prijala elixír. Popotiahla a potriasla s ním jemne pre vypitím. "Ďakujem ti." Stočená v klbku na posteli, utešená prítomnosťou svojho manžela.