Bol to obyčajný piatok ako každý iný. Škola, nepríjemné učiteľky. spolužiaci, moja naj kamoška...

Do školy som si zobrala Kamaráta, že si ho cez prestávky budem čítať. Otvorila som ho a pretáčala som strany.

Zastavila som sa na strane, kde bol Austin Mahone.

Prišla moja spolužiačka a začala naň ho strašne nadávať. Pri sebe mala plagáty a bol tam aj plagát Austina.

Čítala som o ňom článok a potom som zbadala, moja spolužiacka červeným perom kresli na jeho tvár. 

Všade písala SOM GAY a podobne... Nevšimla som si to. No aj ma to trošku trápilo. Páčil sa mi. 

Na ďalší deň som si stiahla jednu jeho pesníčku. Keď som si ju pustila, zostala som v menšom tranze. Zamilovala som si ho.

Od toho momentu som sa cítila totálne inak. Depky zmizli, pochmúrene farby zmizli a vystriedali ich veselé farby v mojom šatníku.

A moju tvár zdobil úsmev. Keď počúvam pesníčku od neho, cítim sa ako v siedmom nebi. 

Túžim, že ho raz stretnem a poďakujem mu. Síce som sa nikdy nerezala ani nič podobné, ale ďakujem mu za to že ma zbavil

nekonečných depresií a pochmúrneho života...