Paprade
Paprade rastú aj na miestach, kde sa iným rastlinám nedarí - v polotieni, vo vlhku, v skalách či v starých studniach. Vyniknú v spojení s drevom či kameňom.
Najlepšie sa im darí v polotieni, v úplnom tieni rastú pomalšie. Niektorým druhom sa darí aj na priamom slnku, ale pôda tu musí byť dostatočne vlhká (nie však bahnitá alebo premočená). Väčšina papradí ale na slnku neprežije - rýchlo im zožltnú listy a rovnako rýchlo odumrú. Prednosťou papraďorastov je, že netrpia takmer nijakými chorobami ani škodcami. Môžeme ich pestovať aj v nádobách, čo umožní presúvať nádobu na vhodné miesto. Nesmie sa zabudnúť na dostatočný počet otvorov na dne nádoby a samozrejme na drenážnu vrstvu z keramzitu alebo menších kamienkov.
Pretože vietor dokáže narobiť nepekné škody aj na týchto rastlinách, dôležité je, aby boli vysadené na chránenom mieste s vyššou vzdušnou vlhkosťou (o tú sa môžete postarať napríklad každodenným postrekovaním jemným prúdom vody, čo je síce trochu prácne, ale zato účinné).
Pôda má byť priepustná, nie veľmi suchá ani piesočnatá. Najkrajšie listy paprade vytvoria v humusovitej, mierne kyslej, kyprej a vlhkej pôde.
Starostlivosť o paprade spočíva v pravidelnej zálievke (najmä v prvých rokoch po výsadbe), odstraňovaní poškodených listov a rosení porastov v horúcom lete. Listy väčšiny papradí na zimu odumierajú, len niektoré druhy zostávajú zelené aj počas zimy (rebrovka a sladič). Žltnúce listy papradiam na jeseň odstraňovať netreba - v zime totiž môžu poslúžiť aj ako ochrana pred mrazom. Pred zimou by sa mali ostrihať tak, že z pôdy budú trčať len krátke stonky a na zimu ich treba prikryť lístím alebo ihličím, prípadne ich nakopčiť zeminou. Na jar potom stonky odhaliť. Zo zeme začnú vyrastať nové výhonky začiatkom apríla.
Pri vysádzaní pridajte do pôdy okrem humusu aj za hrsť rohovej múčky - podporí tvorbu krajších a pevnejších listov. Rastliny vysádzajte tak hlboko, ako boli zasadené v črepníku, až na druhy s plazivými koreňmi (alebo podzemkami) - tie vysaďte trochu vyššie. Po vysadení pôdu okolo nich namulčujte drvenou kôrou - prospeje to nielen papradiam, ale aj samotnej pôde - kôra udržuje vlhkosť a zabraňuje rastu burín. Navyše záhon tak získa typickú atmosféru lesa.
Presádzanie a delenie papradí sa robí zásadne na jar, kedy majú rastliny dostatok času do zimy riadne zakoreniť. Tieto rastliny si môžete na jar aj rozmnožiť delením starších trsov.
K najkrajším druhom ktoré sa hodia aj do skalky patria sleziníky (Asplenium) : Asplenium trichomanes, Asplenium ceterach a Asplenium ruta-muraria. Sú dlhoveké a pestovateľsky nenáročné. Znesú aj mierne slnko ale ideálny je pre ne polotieň. Do skalky sa hodí aj Jelení jazyk (Phyllitis) - zaujímavá papraď so štíhlymi plochými listami na konci ohnutými smerom k stredu rastliny.