Akhal - Teke

17. 02 2013 | 10.34

Pôvod: Turkmenistan
Typ: teplokrvník
KVH: 152 cm



Achaltekinský kôň je jedno z najzvláštnejších a najstarších plemien sveta. Chovajú ho v oázach Turkménskej púšte severne od Iránu a najviac v Ašchabade. Kone sa tu šľachtili a zúčastňovali pretekov už pred 3000 rokmi a súčasný achaltekinský kôň je temer zhodný s koňom tretieho typu a je tu tiež určitá podoba s arabskou líniou munaghi. Achaltekinský kôň býva dosť tvrdohlavý a zlostný, nedá sa povedať, že by mal dobrú povahu.  Chody sú vynikajúce, kôň sa "kĺže" nad zemou plynulým pohybom bez toho, že by sa mu kolísalo telo.


História

Tomuto tajomnému koňovi sa nepodobá žiadny iný kôň. Jeho vytrvalosť a odolnosť voči horúčave je obdivuhodná. Roku 1935 sa uskutočnila jazda achaltekinských koní do Moskvy na vzdialenosť 4 152 km za 84 dní. Súčasťou trasy bolo 966 km púšte, ktorú kone väčšinou prekonali doslova bez vody. Tento mimoriadny výkon sa už nikdy nezopakoval. Láska k jazdeniu je Turkménom vrodená. Svojich zverencov kŕmia krmivom bohatým na bielkoviny, sušenou lucernou, ak je k dispozícii, granulami z baranieho tuku, vajciami, jačmeňom a quatlame, čo je druh pečeného koláča. Na ochranu pred chladnými nocami a páľavou poludňajšieho slnka v púšti balia kone do ťažkých prikrývok. Dnes je achaltekinský kôň dostihovým koňom, bežcom na dlhé trate a športovým koňom v drezúrnych a skokanských disciplínach.

Exteriér

Hlava je jemná a veľké oči pôsobia výrazne. Nozdry sú široké, profil rovný a medzi nádherne tvarovanými ušnicami je veľká vzdialenosť. Dlhý, tenký krk je nasadený veľmi vysoko a takmer kolmo k telu, hlava sa spája s krkom v 45°uhle. Vzhľadom na dlhý krk a uhol nasadenia hlavy je línia papule často vyššia ako línia kohútika. Je to charakteristický znak plemena. Achaltekinský kôň stelesňuje všetky bežné nedostatky exteriéru, i keď má vysoký kohútik, ktorý prechádza do šikmého pleca. Telo je rúrkovité, chrbát príliš dlhý, hrudník plytký a bedrá slabé. Zadná časť tela je úzka a nedostatočne vyvinutá a vo výstavnej triede by bola neprípustná, ale inak je štíhla a šľachovitá, stehná sú dlhé a svalnaté. Dlhé zadné nohy sú obvykle šabľovité s pätovými kĺbmi vysoko nad zemou. Predné nohy sú zvyčajne príliš blízko pri sebe, ale inak sú rovné a predlaktia sú dlhé. Kopytá sú malé, ale pravidelné. Znakom plemena je krátky, hodvábne lesklý chvost a riedka, krátka štica a hriva. Srsť je výnimočne jemná a koža tenká, ako mávajú kone púštneho pôvodu. Achaltekinské kone sa vyskytujú v rôznych farbách ale vždy s kovovým leskom.

12