Hneď po škole som bežala za Valentínou, vyložiť jej svoj plán. Znova bola doma sama.

,,Kde sú vaši?´´

,,Chodia neskoro. Okolo takej siedmej, ôsmej.´´ odpovedala a oprela sa o mňa. Vydrž, vydrž, prikazovala som si v duchu.

,,o čom si to vlastne chcela hovoriť?´´ nadhodila.

,,Ten, kto ma sleduje, je jeden z najlepší detektívov na svete. Prezývajú ho M. dnes som matku presvedčila, aby ha zajtra pozvala na večeru. Ty tam prídeš tiež, ale trochu neskôr. Dnes pôjdeš ku mne a ja ti požičiam jednu knihu. Zajtra večer mi ju prinesieš vtedy, keď tam bude M. Doobeda ti pošlem SMS-ku s časom, kedy máš prísť. Matka ťa pustí hore a ja ťa budem čakať pri dverách. Keď vstúpiš dnu, dáš mi knihu a ja ti zabehnem po druhú. Budeš tam chvíľu sama a preto pôjdeš našich pozdraviť. Z chodba sa dostaneš priamo do obývačky v ktorej budú naši sedieť a ty sa na nich pozrieš shinigamiho očami. Bude tam sedieť vysoký chlap s dlhými čiernymi vlasmi. To je M. Konkrétne jeho meno ma zaujíma. Potom odídeš, ďalší deň ti zavolám a ti mi povieš to meno.´´

,,Rozumiem.´´

,,Takže, hádam aby sme išli.´´ Vstali sme a odkráčali pred Tesco na zástavku. Valentína ma držala za ruku a čosi si pospevovala. Nikto si nás nevšímal. Skrátka, ďalší blázni v meste, mysleli si. Ďakujem pekne za takéto myšlienky ľudu.

O takú trištvrte hodinu sme boli u nás.

,,Som doma.´´ povedala som a zaviedla Valentínu do svojej izby. Z police som vybrala knihu a podával ju Valentíne, keď sa na mňa vrhla a pobozkala ma.

,,Zbláznila si sa?!´´ zavrčala som.

,,Prepáč, ale nemohla som odolať.´´ ospravedlňovala sa. Otrávene som prevrátila očami.

,,Tak, tu máš tú knihu.´´

Bože. Dúfam, že sa dobre zabávaš M, pomyslela som si. Toto je fakt trapas.

 

M prekvapene pozeral na obrazovku. Bol v miestnosti sám, pretože si išiel Kristínin otec vybaviť telefonát. Zaujímalo ho, či to o Kristíne vie.

Dvere sa otvorili a dnu vošiel jej otec.

,,Kristína...je lezba.´´ spýtal sa M. jej otec sa naňho prekvapene pozrel.

,,Nie, prečo?´´

,,Ale nič.´´ zaklamal M. Chvíľu bolo ticho.

,,Práve volala moja žena. Pozýva ťa zajtra na večeru.´´

,,Je to síce náhle, ale dobre. Prídem.´´ prikývol M a usmial sa.

,,Mimochodom, ešte stále podozrievaš moju dcéru? Tie videá, totiž vôbec nedokazujú, že je Kira.´´

,,Áno, stále ju podozrievam. Asi zo šiestich percent.´´

,,Na tú večeru chceš ísť preto, lebo dúfaš, že keď je Kira, tak jej niečo vykĺzne, pretože si myslíš, že sa ťa bojí. Ale niečo ti poviem. Ten nápad s večerou bol jej.´´

M to vyrazilo dych. Je to pasca?

 

,,Prečo vlastne chceš, aby prišiel M na večeru?´´ spýtala sa matka.

,,No, ja...´´ sklopila som oči a začervenala sa. Matka sa rozosmiala.

,,Takže sa ti páči? No, tak to som zvedavá. Ale uvedom si fakt, že ty máš 15 a on má dvadsať päť. Medzi vami je desať rokov rozdiel.´´

,,Ja viem, viem.´´ mávla som rukou a pobrala sa do izby. Na chodbe som sa začala uškŕňať. Všetko vychádzalo priam výborne.

 

Bola sobota večer a ja som netrpezlivo očakávala M. Dnes večer som mu mala zasadiť smrtiaci úder!

Konečne niekto zazvonil a ja som bežala otvoriť. V dverách stál M. Vošiel dnu a zavesil si kabát na vešiak. Mal na sebe čierne nohavice a pásikavú košeľu. Dokonale by zapadol medzi prostý ľud.

,,Dobrí večer.´´ pozdravila som a on mi odzdravil. Na to prišla moja rodina a otec predstavil M moju matku a sestru.

V obývačke sme si sadli za stôl a matka priniesla polievku. Bolo to tak nechutne obradné. Ale veď čo. Nech si M užije pred smrťou.

Medzitým sa rozprúdil hovor. Pozrela som na hodinky na televízore, keď niekto zazvonil.

,,Ospravedlňte ma na chvíľu.´´ povedala matka osadenstvu v obývačke. Nenútene som dojedala polievku. Všetko išlo podľa plánu.

,,Kristína, máš tu niekoho.´´ zakričala matka z predsiene. Vstala som.

,,Ahoj Valentína.´´ pozdravila som blondínku, ktorá stála predo mnou.

,,Ahoj, priniesla som ti tú knihu teraz, pretože zajtra nemám čas a rada by som ťa poprosila o pokračovanie. Je to fakt zaujímavé.´´

,,Ach, jasné. Hneď ti prinesiem druhú.´´ povedala som a zmizla.

 

M Sledoval dvere po Kristíninom odchode. Zrazu sa v nich objavila dlhovlasá blondína.

,,Dobrí večer. Som Valentína. Dúfam, že vás neruším svojim vpádom.´´ povedal a usmiala sa. Zároveň sa pozrela priamo na M.

,,Ale kdeže, nerušíš.´´ uistil ju Kristínin otec.

M začal byť nepokojný. Nepáčilo sa mu, akým spôsobom sa naňho dívala.

To dievča bolo na tom videu. Keby sa mňa tak divne nepozerala, tak by som si myslel, že ide o náhodu. Díva sa na mňa, akoby si chcela niečo zapamätať. Jeden detail.

Potom pribehla Kristína, dala Valentíne knihu a vyprevadila ju von.

,,Prosím vás, kde tu máte toaletu.´´ spýtal sa M.

,,Úplne na konci chodby.´´ povedala Kristínina matka a začala spratúvať riad zo stola. M vstal a pobral sa na chodbu. V dverách sa minul s Kristínou. Telom to nedal najavo, ale keď sa jej pozrel do očí, uvidel v nich radosť. Vážne sa mi to prestáva páčiť, pomyslel si.

Vošiel do dverí na konci chodby a zamkol ich. Z vrecka nohavíc vylovil mobil.

,,Blackman, ste stále na mieste?´´

,,Áno, som.´´

,,Výborne. Videli ste tú blondínu čo vošla do vchodu?´´

,,Plavé vlasy do pása, je asi v Kristíninom veku? Práve vychádza.´´

,,To je ona! Zatknite ju!´´

,,Rozumiem.´´

M zložil a vrátil sa obývačky. Sadol si a pozrel na Kristínu. Tá sa naňho usmiala a on jej úsmev oplatil.

Len sa smej Kristína, pokiaľ môžeš. Uvidíme, kto je lepší.