Asi moja najobľúbenejšia báseň od tohoto Francúzskeho básnika. Je to vtipné, reálne a úprimne - také pohodové, ľahké čítanie. Na nič sa nehral, vedel, aký je, žil, ako chcel a písal, čo chcel.. Proste bol sám sebou a bolo mu jedno, ako ho vidia ostatní..

Ak dáme svojho srdca slúžim rád	Tak stíchne hneď, len prdne, pustí smrad.
som blázon azda preto, hoden posmechu?	Je rovná ropuche v tom úspechu.
Keď ona ľúbi, stojí za poklad	Smejúc sa, päsťou začne šermovať,
Zavíta hosť do nášho pelechu?	ľúbezne zavadí mi o mechúr.
Bez slova skočím, roztrhám sa v práci,	Spití spíme jak všití do mechu.
chlieb, víno, hrušky, syry bystro vláčim.	Ráno zas tresne mi poneváči
Ak štedrý hosť je to - vec vzácna v kraji -	a lezie na mňa, bo vraj plod ju tlačí,
poviem mu, nech nás znova poctiť ráči	na dosku zmangľuje ma, dych mi stají.
tu, v tomto kupleraji, našom raji.	Ťažká a chlípna je, div že jej stačím
	tu, v tomto kupleraji, našom raji.
Mrzutosť skrsne, keď chce Margot spať
a nemá fuka - to nie je do smiechu.	Von pľušť je? Ja som v suchu. Ako vtáčik.
V zlosti z nej kmášem okrasy jej vnád,	Istotu cundrákovi cundra značí.
s prísahou, že ich vrazím do liehu.	Len rovný s rovnou. Vzorní spoluhráči.
Tu rozkročí sa, stane do strehu,	Ľahká je? Ja som majster v švajneraji.
Ancikrist je to, reve, kľaje, bľačí,	Okolo nás niet cnosti ani máčik.
plamene mece na mňa pysk jej dračí,	Náš život špina. Špina sa nám páči,
pri smrti Kristovej o pekle báji.	tu, v tomto kupleraji, našom raji.
Ja, zdrapiac tĺk, ju pod nos vyonačím
tu, v tomto kupleraji, našom raji.