Včera sme sa s maminou vypravili do nášho hlavného mesta. K Bratislave som nikdy nejaký kladný vzťah nemala, skôr by som povedala, že bol dosť záporný. Po tejto návšteve si to však u mňa Bratislava značne vylepšila. :-) Aj keď.. ako je to u mňa obvyklé, nešlo všetko hladko..

Vstávali sme čosi po tretej, aby sme stihli bus o 4:40. (To je tak, keď niekde idete a autobusové nástupište musíte ísť peši..) Potom, keď sme na ono nástupište došli, sme ale zistili jednu nemilú vec. Moja milá mamina si totiž nepozrela, či ten bus ide aj v nedeľu a každému je teraz jasné, že v nedeľu nešiel.. Mám za to, že som to zobrala celkom vpohode a flegmaticky, teda až na jeden chvíľkový okamih. (Doteraz si mamina neprizná, že kebyže to spravím ja, tak by mi vyčítala to, že som neschopná a nejakou úplne logickou cestou by došla k obvyklému "nedokážeš sa o seba postarať, neviem si ťa na tom internáte predstaviť ... nevieš si ani spraviť jesť ... nič nepomôžeš, jak je rok dlhý, ani tie sprosté riady neumyješ.." Myslím, že všetci to poznáme.)

Neboli sme jediní, čo si myslel, že busy chodia normálne aj v nedelu (čo moju maminu nehorázne potešilo a skonštatovala, že "ďalší takí blbí ako sme my". Tú vetu som jej ale musela trošku poupraviť.. ;-)) a koniec sme teda šli vlakom, ktorý išiel čosi pred šiestou. (A čo ma na tom všetkom naštvalo najviac? Že som vstávala tak skoro a zbytočne!) Vo vlaku, počas cestovania cez obrovské hmly v prostredí ako stvorenom na vraždu, som sa celkom úspešne pokúšala maminu naučiť refrén z pesničky Náboženské zvyky od Horkýže slíže (ten s tým vyplutým rezňom) a potom si k nám prisadla nejaká mladá rodinka, ktorej malé deti išli prvýkrát vlakom. Dievčatku sediace oproti mne bolo zle. Na vracanie. (Myslela som, že budem vraždiť, keď jej mama podstrčila ten sáčok na jej zvratky..) Nakoniec to ale prešlo a cestovali sme pokojne ďalej..

V Bratislave sme sa síce moc neorientovali, ale moje "tadiaľto" fungovalo ako obvykle a tak sme všade nakoniec nejakým spôsobom došli. Pozreli sme si prezidenstskú záhradu, v ktorej sa mamina rozpývala nad nejakou burinou, most, na ktorom je to naše "Ufo", Sad Janka Kráľa, čo je veľmi pekný park a čo potešilo mňa najviac - štadión Artmedie Petržalka. (HA! Viete ako im v TV vždy snímali iba tú jednu tribúnu? Pretože tá oproti má kapacitu tak 300 miest a je to typická tribúna klubu z 3 ligovej súťaze! XD A ževraj, aký krásny štadión to mali.. Ani sa nedivím, že sda ide búrať..) Potom sme došli do Auparku, kde som stretla prvého milého pracovníka v McDonalde (inýí, s kotrými som mala tú česť, sú hnusní nervozní hajzli), mamina si chcela pozrieť kabelky a musím povedať, že zrejme ani v celej BA sa nenájde žiadna, ktorá by vyhovovala jej vysokým štandardom (čo vlastne ani nie je prekvapivé) a od pozerania topánok som ju odhovorila vetou "Naozaj chceš tú krabicu potom vláčiť po celej Blave?", na čo som hrdá. Inak by som v tom Auparku asi zomrela.. Po ceste z Aupraku som dostala chuť robiť umelecké fotky a musím sebakriticky priznať, že niektoré sa mi naozaj vydarili! (Nižšie je na ne link a vy si ich povinne pozriete.)

No a potom nastalo to, kvoli čomu som sa na návštevu nášho hlavného mesta nechala nahovoriť: Red Bull Air Race duel a exibícia! Vďakabohu sme skoro pochopili, že pokiaľ si chceme sadnúť na múr, tak tak musíme učiniť čo najskôr a tak sme posledné voľné miesta na múre zohnali hodinu pred začiatkom, ktorý bol naplánovaný na 12:30. (Bol krásny slnečný deň, na oblohe ani mráčik a keďže sme tak sedeli tak 4 hodiny, tak som zrejme dostala úpal a som spálená..) Celú show musím zhodnotiť veľmi kladne. Obaja piloti (Peter Besenyei a Hannes Arch) predviedli super jazdy a navyše pridali aj pár dychvyrážajúcich kúskov. Veľmi sa mi páčil prelet cez šikanu, alebo ich otočka tesne pred mostom. Pekne letal aj nejaký maník na helikoptére, ktorého meno si nepamätám, ale vraveli o ňom, že robí vodiča (alebo jazdí s?) Michaleovi Schumacherovi. A aj letka Flying Bulls (pod vedením nejakej slečny z Česka) bola úžasná. V dueli nakoniec zvíťazil Hannes Arch, ale myslím, že to bolo každému jedno:)

Pridávam aj v nadpise sľúbené video, ktoré je kompletne made by me and only by me (v tom svinskom Movie Makeri). Kvalita síce nič moc, ale čo by som s tým mojím foťákom chcela: