Človek by si ani nemyslel, čo všetko za dá za dva dni zažiť. Teda aspoň z môjho pohľadu to boli zážitky neočakávané a nezabudnuteľné.
Včera som napríklad bola "tlmočiť" u Červovho otca vo firme. (Topiaci sa aj slamky chytá.. ;-)) Prišli k nemu nejakí Taliani robiť obchody. Červo ma skoro zabilo, lebo som ževraj meškala, aj keď ja zastávam názor, že Taliani došli skôr ako mali. Naozaj. Stretnutie s Talianmi bolo humorné a "Mister Bono from Padova" mi úplne učaroval - presne tak som si vždy Taliana predstavovala. Opálený starší muž s väčším brušným svalstvom, ktorý je stále vysmiaty, stále niečo rozpráva a aj keď mu nikto nerozumie, vôbec mu to nevadí. A keď náhodou niečomu rozumel on, tak sa usmial, povedal zo dve "belle" alebo zrejme jedinú anglickú frázku, ktorú vedel: "That´s good". Okrem toho s entuziazmom používal svoje "bon giorno" a "ciao". (Síce iba na začiatku a nakonci, ale zato intenzívne! ;-)) Zato jeho spoločník a prekladateľ, ktorý tiež bohvieako po anglicky nevedel sa z mne neznámeho dôvodu vyjadroval dosť zložito. Ale väčšinou sme sa chápali.. Viac-menej. (Menej..) Najlepšie na tom všetkom bolo, že ja som sa tam strémovaná morila s tým, aby som vytvorila vetu, ktorá bude znieť aspoň trochu reprezentatívne a Červo sa tam na mne (a na celej situácii) stále smialo.. (A to som si po ceste hovorila, že ak zvládne komunikáciu v angličtine bez kúska trémy a hanby mesijé de Puňijé, tak to predsa dám aj ja..)
No a dnes som bola strieľať z luku. Ako taký Robin Hood. (Kde trčal Alan Rickman v roli Sherifa z Nothingamu?!) Párkrát som sa do toho terča aj trafila, aj keď Červo malo pravdu, keď poznamenalo, že ja som ako taký vrhač nožov - triafam všetko okolo terču. A najväčší bonus? Podarilo sa mi jedným šípom trafiť trikrát do stromu (on sa z jedného stromu odrazil do druhého a z toho zase do toho prvého.. Ha! To by nedal ani Robin!) Okrem toho sme po ceste stretli škôlku a ako to už býva, deti chceli strieľať. Sranda bola, že keď už boli nastúpené,tak Červo zistilo, že nemá tetivu a museli sme ju ísť hľadať. XD Nakoniec sa ale deti dočkali a strieľali. Aj keď nie všetci. Nakoniec nám mníška, ktorá bola s nimi (cirkevná škôlka) povedala, že nás zoslal boh. (Ja viem, že to množné číslo použila iba zo slušnosti, ale povedala to! Ha! MŇA aby zoslal boh! Nikdy som sa nemyslela, že mne - ancikristovi - niekto takéto niečo povie. Tá keby vedela.. XD)
A poobede sme boli na knižničnom stretnutí. Na ňom som zistila dôležitú vec, ktorú každému otrieskavam o hlavu a každému to už leze na nervy. (Ale nemyslite si, že ma to nejako odradí! XD) Totiž, moja charizma je taká výrazná, že si vyvinula vlastnú osobnosť! XD Každý mi to dokonca aj potvrdil a Katka sa dokonca lúčila so mnou a aj s Charizmou. Takže verte tomu! ;-) Ono, Katka dnes perlila - osobne za to naj považujem "prsaté černice", ale bolo toho viac:) A Gorangutan bol sexuálne obťažovaný. Tváríl sa, že sa vráni, ale všetci vieme, ako je to v skutočnosti. ;-) A po druhom čísle nášho pravidelne nepravidelného knižničného časopisu bude nasledovať dokonca aj tretie! A kedže tam budú aj dve moje básne, tak jeho kvalita bude neporovnateľne vyššia. (btw, zatiaľ mi návrh na názov nezamietli. Takže idea "Príbehy spod lipky" stále žije!!!)
A zajtra ideme do mesta. Aj s Myšymenom, ktorého sme stretli. Sa už teším:)
A musím si nájsť nejakú obeť, ktorá so mnou (a mojou Charizmou a mojím vypratým šálom MŠK Žilina) pôjde na futbal. Najlepšie na prvé kolo pohára UEFA s Levski Sofia. A buď sa začnú hlásiť dobrovoľníci, ale vászačnem citovo vydierať! Ha! Žilinaaa!!!
Hm, dnes som akási skromná..