A dokonca aj tieto - najdlhšie. Ale nesťažujem si - vyše štyri a pol mesiaca mi bohato stačilo a cítim, že je čas na zmenu. Aj keď to bude znamenať nástup na školu. Dokonca vysokú. Na UHK konečne zverejnili zoznam ľudí, ktorí dostali intrák. Bolo mi jasné, že to nepôjde hladko - inak by som to ani nebola ja. Nesklamala som sa. A tak som v ich zoznamoch vedená ako slečna z nejakých Abertam, čo je bohvie kde. To je tak, keď máte zadať adresu a na výber sú len české mestá a bez toho, aby ste nejaké zadali vás to nepustí ďalej. (A Abertamy boli prvé v zozname..) Hlavná vec, že keď som to slečne na vrátnici hovorila, tak povedala, že s tým zahraniční študenti majú vždy takýto problém a že mi to v systéme opraví. Neporavila a tak som (zase) posielala maila. V maili mi slečna odpísala niečo, čo som zväčša moc nepochopila, ale spolieham sa na vetu: "Nebojte, ubytujeme vás!" (Áno, aj výkričník tam bol. A dokonca mám byť na intrákoch, ktoré nemajú jednu sprchu pre celú chodbu!) Tak sa na to teda budem spoliehať. Do Hradca vyrážam presne za týždeň - vo štvrtok. Dosť sa toho bojím, lebo tam budem sama, lebo jeden človek z dvoch, ktorého tam poznám nedostal intrák a ten druhý sa na intrák ani nehlásil. Takže, ako sa poznám, zase zablúdim.. (Ale ako silná emancipovaná žena idem do toho! Aj keď mám trošku obavy..)

Minule som bola nakupovať veci na intrák. Netuším, čo si tam mám zobrať, takže to ešte bude humorné. (Dúfam, že moja spolubývajúca bude milá slečna, ktorá vie variť a rada upratuje.) Na nákupe bolo dobre, lebo som nakúpila podozrivo veľa vecí (to sa mi nikdy nestalo!) a keď som kupovala spodné prádlo, tak ho mali blbo značené a hneď z toho bola veľkosť C! ;-)

Okrem toho som zistila, že spolužiaci (bývalí..) nakoniec predsa len v tom Paríži boli. Tak sa hádam mali pekne a ozvú sa a podelia s dojmami. A Mŕŕŕŕ mala včera okrúhle narodeniny. Nemala som kredit a nemohla som jej napísať ani zavolať. :-(( Tak jej aspoň touto cestou prajem všetko najlepšie. (Aj keď viem, že ona mi na blog zrejme nechodí.) Inak, s tým kreditom je to dosť úbohé - minule si tak telefonujem a telefonujem a zrazu sa to prerušilo.. Ts! V sobotu mám ísť na chatu ku Mŕŕŕ. Hádam to teda výjde a pôjdem. Podotýkam, že piť nebudem, lebo po tom, čo som sa minulý piatok ožrala jak prasa už nechcem alkohol ani vidieť. Fuj. A ani Červov záchod. Prečo ja tam vždy nakoniec skončím?

V nedeľu mám ísť s Mathesom vyberať notebooky. To je tak, keď mi mamina dva mesiace sľubuje, že mi na to zoženie kolegu z práce, ktorý sa v tom vyzná a potom to odsúva, odsúva až z nej nakoniec vylezie, že on potrebuje vedieť, čo ja od toho notebooku očakávam. JA! Ako keby ma nepoznala a nevedela, že sa v tom absolútne nevyznám! (btw, vedeli ste, že mysteriózna skratka "OS" znamená "operačný systém"?)

Dnes som mala ísť do knižnice. Nebola som tam, lebo som si čítala knihu. Nuž a pri tom som ležala. A keď ono sa tam tak dobre ležalo.. Som sa tak uvelebila.. a zobudila dosť neskoro. Červo ma asi zabije.. (Ale aj tak si myslím, že jej moja nedochvíľnosť bude v Brne chýbať. Aspoň trošku. ;-)) A keď už sme pri tom - som zvedavá, skoľkými ľuďmi, čo mi nasľubovali, ako spolu budeme v kontakte sa ešte niekedy uvidím. Na jednej strane sa teším na niečo nové, ale na strane druhej - existuje pár ľudí, ktorí mi budú v Hradci veľmi chýbať.

Nuž a cez víkend je motogp z Indianapolisu. To zase bude večer a budem musieť všetkých vyháňať od TV a PC. (Ja to totiž bez livetimingu pozerať nemôžem.) A prišla mi pohľadnica od salai. Olympíjská! A navyše sa hneď v prvej vete zmienila o kom inom ako o Mesijém, takže moja rozcínenosť má ďalší rozmer.. (Ď, salai. Fascinuje ma najmä veta "Ž´tém du very". Je to také.. úchylné. Také presne pre mňa;-)) A som závislá na Gilorových dievčatách. Milujem Emily. A Michelov úchylný prízvuk.