Ako som už avizovala, som posadnutá Noir Désir. A tak proste musím.. A začneme notoricky známou a často prespievavanou "Working class hero" od Johna Lenonna. Teda.. skôr "Working class ero". :-D Oni tú ich obľúbenú samohlásku proste asi nidky nevyslovia. A rovno sa pozrieme na viac verzií:

Ako prvý originál od Johna, čo je podľa mňa krásny song, ale povedala by som, že mu niečo chýba.. Napríklad to "..so fucking crazy.." proste nemá tú razanciu a údernosť, aká by sa tam hodila. Alebo proste je chyba vo mne a v mojom očakávaní poriadneho revu a gitár. (To asi bude ono)..

Notoricky známa verzia od Green Day, ktorí tu verziu zbytočne spolitizovali (ako inak) a prakticky to iba prespievali a nič nové tomu nedali, ak teda nerátam povinné gitary na konci. Ale je pravda, že pánom z Green Day v posledných rokoch videiteľne dochádza dych (a aj nápady) a tak sa vrhli na mainstream:

A teraz dámska verzia od slečny s menom Tina Dico. Snaha bola, príjde mi to viac inovatívne ako Green Day verzia, ale niekedy proste príliš zavreští a tiež - ako v prípade samotného veľkeho Johna - tomu chýba tá sila, ktorú by som pri tom texte očakávala.

Nuž a to najlepšie nakoniec - Noir Désir s Bertrandom Cantatom (ktorého už medzičasom aj stihli pustiť z väzenia, takže možno sa dočkáme nového albumu. Aj keď mu zakázali umelecky stvárňovať vraždu jeho priateľky, čo je škoda.. :-)). Myslím, že táto verzia ma všetko to, čo mi v tých predchádzajúcich chýbalo. Najmä tú silu. A ono úchylné "irou" beriem ako bonus.;-)

Samozrejme, na youtube bolo nespočetné množstvo verzií rôznych kvalít, tak som sa musela s mojim výberom dosť obmedziť. Ale myslím, že vzorku som vybrala dobrú.:) Na záver len dodám, že moja závislosť na Noir Désir postúpila na vyššie štádium, takže Sodoma.. Aj s Gomorou a komorou. Plynovou. Ale stále platí to, čo je v profile.;-)

btw: Nerobím si veľké nádeje, ale našiel sa aspoň niekto, kto si to vypočul všetko až do konca?