Dlho som rozmýšľala, čo k Sylvainovmu odchodu z motogp napísať. Nechcem, aby to vyznelo až príliš deresívne, lebo keď sa človek pozrie na Sylvaina, tak je všetko možné, len nie smutný.. A tak to vyriešim jednoducho. Fotkami. Ale nie hocijakými. Spešl Sylvainovskými. To znamená jediné - čakajte nečakané. A bude to úchylné. Nečakane úchylné. A plné zvieratiek, ku ktorým Sylvain zrejme pocituje nejaké zvláštne pudy a tak ich navštevuje, kde sa dá. (Okrem iného.)
A začneme klasikou. Oslom. (Teraz nemyslím hlavné mesto Nórska.) Nie tou svetoznámou úchylnou sfetovanou fotkou, ale inou, kde sa Sylvain snažil tváriť aspoň trochu normálne. Výsledok bol však divný, ale svojim spôsobom Sylvainovsky úchylný:
Bezhraničné nadšenie z katarského vtáka. Ani sa nedivím, že ten prísediaci majiteľ operenca to sledoval s takou hrôzou v očiach:
Návštveva včelej farmy s ďalšími pochybnými individuami. (Stačí letmý pohľad na Prasiniho s trpazlíkom Tonim.) Myslím, že ten jeho Výraz hovorí za všetko:
Včeličky Sylvaina očividne bavili, aj keď nadšenie už asi trošku opadlo. Sa ani nedivím. Pri hnusnom bzučiacom bodavom hmyze (fuj!) nemôže byť nadšený dokonca ani Sylvain..
S mackom. Síce plyšovým, ale je fakt, že na oslavu narodenia svojej druhej dcéry nemohol predsa použiť živého medveďa. (Verím tomu, že za iných okolností by si do boxu nejakého priviedol.) Zároveň sa Sylvain pokúšal tváriť vážne, čo pripisujem tomu, že mu zrejme bolo naznačené, že keď si jeho minidcéra pozrie tú fotku, tak si o ňom môže niečo nelichotivé pomyslieť.. A čo na tom, že mala iba pár dní.
Sylvain, Toni a ťava. Za zmienku stojí, že to bolo fotené na začiatku sezóny, kedy im výkony nezávideli ani páni z Kawasaki. Sylvain a Toni to ale očividne brali s humorom:) (Ako je ale zrejmé, Sylvain si nebol vedomý toho, že už ho fotia - inak by totiž určite zareagoval svojim vrodeným reflexom, ktorý sa prejaví vždy keď je na blízku niečo, čo ho odkáže zvečniť.):
Perla v posledných pretekov z Valencie.XD Celá tá situácia mi príjde podozrivá - predstavte si, že vám do boxov len tak dobehne nejaký technik s obrovským rakom (či jak sa to volá) a prvé, čo vás napadne je nadšene k nemu priskočiť a fotiť sa s ním. Teda, u Sylvaina by sa to ešte dalo pochopiť (vlastne by som od neho nič iné nečakala - keď už odchádza, tak nech štýlovo), ale tí ďalší dvaja páni a ich pohnútky sú mi neznáme.. (Aj keď ich pohľad neveští nič dobré.)
Tentokrát nie so zvieratkom, ale s Randyho exkluzívnym chrbátom. To by som nebola ja, aby som ho tu nedala. (A musím povedať, že Randyho ľutujem. Nebude si mať v zákulisí paddocku ani s kým poriadne pochrčať. Chúďatko..)
The Team:
(Konkurovať im môžu iba Randy s Lucciom alebo Colin s Hervém.)
Nadšený Sylvain v žabkách. Úchylné!
A nesmiem zabudnúť na smútočné "organizačné" veci. Takže: V roku 2007 debutoval v motogp vo francúzskom tíme Hervého Poncherala Dunlop Yamaha Tech 3. V roku 2008 prešiel do satelitnej Ducati, do týmu Alice Team Ducati. A zopár najlepších umiestnení (resp. všetkých jeho umiestnení v top 10):
Okrem toho sa mi dnes prihodila nemilá vec. Pozerám si fotky z testov, kliknem na Sylvainovu Ducati a tam na nej jazdí nejaký Canepa! Ts! Určite je to Sylvainova Ducati a oni iba prelepili číslo.. (Je totiž úplne rovnaké, len trošku iné..) Ale aj tak je to nezvyk..
Au revoir, Sylvain! A veľa šťastia na Suzuki v BSB!
(Myslím, že nie je nikto, komu Sylvain v motogp budúci rok chýbať nebude. Stačí totiž iba jeden pohľad a Sylvaina si každý zamiluje. Rovnako ako on tie jeho pochyné výfukové plyny, čo vkuse fetuje a potom to tak aj vyzerá..)