Po veľkých tajnostiach, ktoré som robila z dvoch dôvodov - po prvé - ak mala dostať SAdee (so štyrmi bodkami nad dvoma e) list, tak to muselo byť prekvapenie a nemohla to čakať - to by už nebolo ono; a po druhé - ak by som to všade rozhlásila, tak by sa to zas iste posralo, ako je to u mňa bežné.. Ale na druhej strane, niektorí ľudia  tušili a tí, ktorí čítali článok o Sylvainovi dokonca aj vedeli, lebo to tam bolo napísané biele na čiernom - žiadne inotaje. Takže som vlastne tajomná vôbec nebola a to, že ste si to neprečítali je len váš problém..

Jedna z typických parížskch fotiek na úvod - Louvre.

Dňa 10. apríla 2009 roku pána sme sa s phoenicksom(alebo Jižím so ž :-)) vybrali na návštevu najúžasnejšieho mesta na svete - Paríža. Ach, milujem Paríž! Za cca 2 dni sme stihli vidieť všetko podstatné, prečo sme tam prišli, trošku sa tam poflákať a podobne. Fakt podarený výlet.. Zo začiatku sme síce trochu blúdili, ale nakoniec sme si povedali, že cestu nájdeme a naozaj sme ju našli. Ale s tými parížskymi ulicami je to fakt hrôza, to treba uznať. Ak si nepomýlite "Rue du Faubourg St. Martin" s "Avenue St. Martin", "Rue de St. Martin + niečo", "Boulevard de niečo St. Martin" alebo ešte prípade "Rue du Fraubourg nejakého iného St.", tak ste dobrí. Fakt haluz. Alebo zástavky metra, ktoré zneli tak francúzsky, až vám to prišlo všetko rovnaké. xD Alebo, keď už ste si nejakú zapamätali a tá nahratá pani v metre ju vyslovila tak, že ste nemali šancu ani len tušiť, že sa jedná o tú zástavku, na ktorú ste išli vy. XD (Najlepší bol brutálne nosovo vyslovený "Franklán Rrrusvál" alebo tak nejako, čo bol "Franklin Roosevelt", ktorého stanica sa prerábala, takže na nej nebol jej názov. Ale trafili sme sa a vystúpili správne. XD)

Danger de Mort. Nápis, ktorý nás sprevádzal hádam všade.

Okrem toho nie je pravda, že Francúzi neznášajú nefrancúzsky hovoriacich ľudí. Teda, nie je to úplná pravda. ;-) Bol tam jeden pán, čo mi sumu povedal po anglicky, jeden nám dokonca ponúkal "eľp" (pre tých, čo nepochopia na prvý pokus ako ja, tak to je akože "help" :-)) a pani za okienkom v metre, čo bez nátlaku priznala, že "parle un peu anglais". :-P A aj slečna v McDonalde, ktorá sa síce smiala na mojom chabom pokuse o výslovnosť slova "moelleux" (všetko ostatné bolo vysloviteľné, ale to, čo sme chceli my nie. :-/) bola milá a keď videla, že sa absolútne nechytám, tak sa ma milostivo spýtala, či chcem do kapučína "sugar". :-) Za vrchol ale považujem moju vetu "Deux tickets jeunes, s´il vous plait." (a následné "merci" s hrozným prízvukom, čo neznamená, že to predtým nebolo s hrozným prízvukom :-)), ktorej všetci rozumeli a naozaj mi tie dva zľavnené lístky predali! :-D

La Défense. Ódy na túto štvrť príjdu neskôr..

Celkom sranda inak bola s ubytovaním, lebo pôvodne sme mali spať u sesterky. Ale dostať sa do bežného parížskeho bytu sa ukázalo ťažšie, ako sa predpokladalo. Najprv neboli kľúče od vchodu, potom sme sa do vchodu dostali, ale sesterkina kamoška zamkla aj zámok, ktorý v živote nikto nezamykal (človek proste predpokladá, že do bytu na ôsmom poschodí, kde vedie rozbité spráchnivené schodisko pre služobníctvo z 18. storočia sa len tak ľahko nikto nedostane a keby aj áno, tak tam rozhodne nebude kradnúť, aj keby bolo čo, lebo nezabiť sa pri zliezaní dole tým schodiskom je výkon, aj keď v rukách nič nemáte..) a kľúč bol nezvestný a nezvestný aj ostal, lebo sa stratil v obrovskom bordeli v byte sesterkinho priateľa Jeana-Sébastiena, kde sme nakoniec už ostali. (Za to ubytovanie im obom patrí veľké díky. :-)) Inak, Jean-Sébastien je zaujímavý najmä tým, že vie po slovensky povedať jedinú vetu a to "Chcem ryžu." :-D A okrem toho sa pokúšal vysloviť vetu "Strč prst skrz krk" a znelo to asi ako "žr-žr" a tak to radšej nechal tak. :-D Ale bol milý a phoenicks (ktorý očividne vie, ako dostať chlapa do postele :-P) sa dokonca môže pochváliť tým, že s ním spal, čo iste náležite ocenil. :-P

Prekvapivo - Pont des Arts.

A po tomto siahodlhom úvode sa môžem začať venovať samotnej prehliadke mesta, ktoré mi pripadalo oveľa úžasnejšie ako keď som tam bola prvý krát. (Ale to môže byť spôsobnené aj tým, že som tam nebola necelý deň a zrovna tam nebol brutálny monzún, ktorý mi maximálne premočil tenisky a všetko ostatné.. A aj tým, že som mohla ísť kde chcem a kedy chcem a nie sa riadiť nejakým školským pochybným programom.) Takže tam budem musieť ísť znova a overiť si, či to bude platiť zas. :-D

Výhľad z Eiffelovky. V popredí Trocadéro, za ním nejaké domčeky, Boulognský lesík a
vzadu nádherná, majestátna La Défense. Ódy príjdu, nebojte sa. ;-)

A ešte predtým zmienim samotný príjazd do Francúzska - po upravenom punktlich Nemecku, kde bolo každé pole geometricky bezchybného tvaru, všetko pekne pokosené a podobne sme zrazu narazili na nejaký rozostavaný stožiar, okolo cesty sme videli burinu a postupne nás začali obiehať Peugeoty, Renaulty a Citroeny všetkých tvarov, farieb a veľkostí. Ach, Francúzsko a konkrétne francúzsky vidiek - raj poľnohospodárov, ktorí s radosťou  čerpajú dotácie z eurofondov a majú tam nehorázny bordel. :-P

Mosty na Seine alebo nádherný výhľad z Eiffelovky. Na túto fotku som naozaj hrdá. :-P

V prvý deň po tom, čo sme sa vymotali a zorientovali vo všetkých tých Farbourgoch a St Martinoch a ich odnožiach sme sa vybrali na Sacre Coeur. Sacre Coeur je úžasné miesto, to za prvé! :-D A je tam hrozne veľa ľudí a je tam hrozne pekne a je odtiaľ nádherný výhľad. Koniec vety s úžasnou gramatickou stavbou. :-P Potom sme vytiahli mapu a na prvý pokus trafili do štvrti Clichy, kde sa nachádza Moulin Rouge. Clichy je veľmi zaujímavá štvrť, kde sa nachádzajú sex shopy, sey shopy a ešte sex shopy. A holuby. Zaujala nás tam najmä akcia - peep show za štyri eurá, kde sa sa pôvodne chceli ísť pozrieť, ale nakoniec sme prišli na to, že vzhľadom na to, že to stojí iba štyri eurá, ľahko by sa nám mohlo stať, že by sme odišli znechutení.. A tak sme si radšej išli posedieť na lavičku, kde sme stretli elegantného francúzskeho holuba so zdvihnutou nožkou a potom sme išli na nejaký cintorín, kde boli pochovaní nejakí slávni Francúzi. Teda, asi boli slávni.. My sme odtiaľ poznali iba Emila Zolu, ktorého hrob bol maximálne nefotogenický. Ale v jeho prípade ma to ani neprekvapuje, naturista jeden. :-P

Kontrasty. Bazilica Sacre Coeur a pod tým štvrť Clichy lemovaná sex shopmi.

Potom sme išli na stretnutie so sesterkou a Jeanom-Sébastienom, najedli sme sa (vďaka bohu za francúzsky hovoriacich ľudí, neviem, ako by sme to objednali my, zvášť, keď sme vôbec nerozumeli jedálnemu lístku :-P) a išli sme na už spomínanú bytovú session. Tam sme teda nakoniec dostali inštrukcie, ako sa dostať k bytu Jeana-Sébastiena (btw: našli sme to na prvý pokus a to aj napriek tomu, že pri pošte sme mali odbočiť smerom k banke a my sme natrafili na poštovú banku! :-P) a vyrazili sme smerom k Eiffelovke. Po ceste sme stretli Hotel des Invalides, čo je celkom pekná budova a potom sme došli k Ecole Militaire, kde sa konala demonštrácia! :-P V to som dúfala, však viete! :-D Bohužiaľ to bola pokojná demonštrácia mladých Tamilských Tigrov zo Sri Lanky, ktorí študujú vo Francúzsku proti tomu, že na Sri Lanke vraždia nejakých ľudí. (Dostali sme k tomu aj leták - celý po francúzsky a niečo sme s neho aj preložili. :-P) Čo na tom, že Tamilskí Tigri sú vedení ako teroristická organizácia - sú mladí, milí, zhovorčiví a vedia po anglicky! :-P Asi im budem fandiť. ;-)
Potom sme sa cez  Champs de Mars pobrali k samotnej Eiffelovke. (Ak ešte raz stretnem černocha predávajúceho Eiffelovky za 1 euro a blikajúce za dve, tak budem vraždiť..) Mám asi pacto fotiek, ale proste tá atmosféra a všetko sa na fotky nedá zachytiť. A už rozhodne nie s tým mojim pochybným foťákom.. To proste treba vidieť a zažiť. Po ceste nás odchytil nehorázne vychcaný obchodník, ktorý mi nanútil ružu a potom donútil chudáka phoenicksa zaplatiť za ňu 5 euro. (Tak ma napadá, že ako by sa zachoval istý pán z Bánovej, známy svojim gentlemanstvom, respektíve aké faux pas by tam zase vyrobil.. :-P) Tak som mala krásnu ružu, s ktorou mám aj fotku ale ružu som bohužiaľ zabudla u Jeana-Sébastiena v byte. :-( (Tú ružu myslím.) Škoda.. (Díky, phoenicks. :-)) Potom sme sa trochu poflákali okolo Trocadéra, čo je veľmi pekná budova a išli hľadať ten zmienený byt.

La Tour Eiffel. Jedna z monhých fotiek. Ale jediná podarená denná.

Na druhý deň sme sa chystali na tú Eiffelovku aj vyliezť. Snažili sme sa predbehnúť, ale bola tam nejaká Puta Espaňola, ktorá tam začala niečo riešiť a tak sme sa nepredbehli. :-( Nevadí, nakoniec sa nám nejako záhadne podarilo nájsť krátku radu a Putu Espaňolu sme určite obehli, ha! :-P V rade sme strávili cca hodinku, možno trošku viac, čo pokladám za celkom slušný výkon. A aj náš výstup bol dosť slušný výkon, keďže sme išli peši. Ale kebyže ideme výťahom, tak by to bolo drahšie a čo je hlavné - prišli by sme o úžasný zážitok z pozorovania súložiacich vtákov. (Stále som mala chuť vraždiť Černochov vnucujúcich nám Eiffelovky za jedno euro. Neberte to nijako rasisiticky, ale tie Eiffelovky proste predávali len černosti a už ma ani netrápilo to, že niektorí boli fakt pekní..)
..A potom sa to stalo. Išli sme na La Défense. La Défense je nádherná, úžasná, geniálna, neuveriteľná, nepredstaviteľná a asi už mi došli superlatívy.. Milujem La Défense! A aj tú tetu z McDonaldu na La Défense, čo sa mi smiala na výslovnosti! :-) Prekvapivo mám z La Défense pacto kíl fotiek a stále som nimi fascinovaná. :-))) Ach jo, asi som našla svoje obľúbené miesto v Paríži..

Grande Arche na La Défense a La Défense. Úžasné miesto.

Okrem toho sme sa boli pozrieť aj na Louvre, kde mali osratú pyramídu.  Ale nevadí, také detaily som si všímala asi iba ja. :-P Potom sme sa po Champs-Elysées vydali smerom k Víťaznému oblúku. (Champs-Elysées je nekonečná..) Na Ch-E moju pozornosť upútal najmä oficiálny obchod môjho milovaného klubu Paris Saint-Germain, kde sa nachádzal obrovský plagát, na ktorom bol aj Ludovic Guily. Nadšenie ma ale prešlo, keď som zistila, že oficiálny šál stojíí 17 eur. A to je na šál tímu, ktorý prehral s Dynamom Kyjev 3:0 a brankár si dal po svojom volejbalovom pokuse jeden z najtrápnejších gólov, aký som kedy videla, sakra veľa! :-/ Na Ch-E bolo ale drahé úplne všetko a tak sme išli na tern Oblúk. Bol to druhý brutálny výstup za jeden deň, uff.. A keď sme tam vyliezli, tak už bola tma a tak na fotke s Eifelovkou Eifelovku moc nevidno. :-( Ale to až tak nevadí - my vieme, že tam je. A teraz už aj vy. :-P Po zostupe sme našli McDonald, kde sa odohralo slávne písanie slávneho "la liste", ktoré pokračovalo aj neskôr na byte.. ;-) K "la liste" ešte toľko - som naň pyšná, teda hlavne na tú multijazykovú časť. A určite je pyšný aj phoenicks, ktorý oprášil svoje základy fínštiny len kvoli Liebe Frau. :-P

Romantická fotka Víťazného oblúka.

Po druhom dni logicky nasleduje tretí, pre nás posledný. :-P Pôvodne sme chcelu vstávať okolo osmej (myslím), aby sme toho veľa stihli. Nakoniec sme ale vyliezli z bytu po jedenástej a celý deň strávili prechádzaním sa okolo Notre Dame a nejakých iných historických budov s francúzskymi nápismi, ktoré som nevedela preložiť, takže neviem, čo to bolo za objekty. :-D Po ceste sme stretli ďalšiu Putu Espaňolu, ktorá chcela peniaze a nechcela nás pustiť, kým jej nejaké nedáme, takže nech mi phoenicks netvrdí nič o tom, akí šú Španieli a Španielsko úžasní. Zlatí Francúzi.. Inak pri Notre Dame bol taký malý otravný hajzel (to sa ani nedá nazvať deckom), ktoré nám plašilo holuby. Určite to bol nejaký Španiel! :-/ A Notre Dame bol úplne super, najmä to, že sa tam normálne slúžila omša a toho kňaza si každý fotil. :-D Nj, Veľkonočný pondelok.. A mali tam také tie sluchadlá s CDčkami ako a hrali tam brutálne kresťanské songy, sranda! Boli tam aj obchody sp suvenírmi, kde som si kúpila francúzsku vlajku strednej veľkosti, ktorá ani poriadne neviem na čo mi bude. :D Ale nevadí, stála 4 eurá, nie ako ten sprostý šál PSG, ktorý bol pri Notre Dame pre zmenu za 20,50 eur. A ostatné boli za 7, no chápate to?! Lebo ja nie.. Potom sme sa vybrali hľadať nejaké metro a natrafili sme na reštauráciu St Régis. Škoda, že sme nemali čas tam zájsť, lebo sme museli na autobus home.. Možno nabudúce. ;-) (Videli sme aj obchod St Raphael, ale iba, keď sme išlo busom a pred ním rástli nejaké stromy, takže sa to nedalo odfotiť. Ale vzhľadom k názvu ma neprekvapuje, že s tým boli také problémy. :-P)

Jedna z milióna násherných budov v Paríži.

Okrem toho si zhrnieme dôležité veci, na ktoré som počas svojho pobytu prišla:

• To najdôležitejšie na úvod - stretla som celebritu medzi celebritami - Hrošánka. Na facebooku má dokonca svoj V.I.P. fanklub! :-P
• Ak chcete zohnať Francúza alebo Francúzku, ktorý s vami bude ochotne konverzovať po anglicky, hľadajte nejakú demonštráciu. Demonštrujúci sú k vám obvykle milí, lebo sa vám snažia vysvetliť, prečo demonštrujú a neváhajú sa pri tom uchýliť ani k angličtine. (A toto je dokonca aj celkom praktická vec - až sa mi nechce diviť, že to bude na mojom blogu. :-P)
• Niektorí ľudia nemajú hudobný vkus, niektorí ho majú mizerný. Teraz neviem, čo je horšie, ale do tej horšej kategórie rozhodne patrí phoenicks. Ale ako môžu niekomu v hudbe vadiť gitary a ešte k tomu sa mu nepáčiť Bertrandov hlas?! Pche!
• Francúzi nezačnú len tak z ničoho nič konverzovať o lešení. Ich chyba, takto som sa vôbec nechytala. :-P
• Phoenicks nemá rád nejakých pilotov F1 len preto, lebo porazili jeho Majkla, pokrytec. A nemá rád ani dokonalého Sébastiena Loeba, lebo mu neschopného Majkla pravidelne vymláti v Race of Champions, hehe! :-D
• Musím sa zmieniť o úžasnom dúhovom (brutálne homosexuálne dúhovom) nápise "Cry me a river", ktorý sa nachádzal na miestnom "Bureau de travailler" (alebo ako sa to píše), čo bola jedna z prvých vecí, ktoré sme videli po príjazde do Paríža, milujem Paríž. :-D Fotku bohužiaľ nemám, ale bolo to super. Treba vidieť! :-D
• Baňyk pyčo!
• (A ďalších pacto vecí, na ktoré som zabudla..)

Hrdá autorka článku a fotiek. Stále tajomná.. :-P
(btw: Po zhliadnutí tejto fotky by Ježiš nad Riom horko zaplakal a odišiel. :-))

A na záver: Mám pacto kíl fotiek. Konkrétne 313. A z toho výber tých najlepších 120 sa nachádza v dvoch albumoch na facebooku. Takže, ak ma máte na facebooku, tak si ich kuknite a ak nie, máte smolu a môžete dúfať, že ich tu niekedy nejako dám (alebo ich hodím na picasaweb), čo vôbec nevylučujem :-P