Začalo to nenápadne. Ono si to človek moc nevšíma, keď je zvyknutý fandiť tým najznámejším padačom typu Randy de Puniet, prípadne Mike di Meglio. To, pri čom ostatní zväčša nadávajú a sú nešťastní som ja väčšinou prežila iba mávnutím rukou a pomyslením si "ach jo, už zase..". Človek si zvykne. Potom nastalo (mierne) zlepšenie. A potom to prišlo. A tak som sa rozhodla, že už hádam nikomu, komu som fandila doteraz, fandiť nebudem. Prečo? Poďme sa na to pozrieť:

• Régis Laconi - po trojročnej mizérii na neschopnej Kawasaki odtiaľ konečne Régis aj so svojou legendárnou pleškou odchádza do Ducati, kde ako keby vtsal z popola a jazdí úžasne. To bolo to zlepšenie. Čo prišlo potom? Ťažký pád, bezvedomie, dolámané stavce.. V súčasnosti je Régis doma a začína s ľahkým tréningom na bicykli. Vráti sa k závodeniu? Ževraj by chcel, ale tímov je málo, jazdcov je veľa. Who knows.. (Okrem toho som si ešte kvoli nemu kúpila lístok do paddocku na WSBK v Brne, kde samozrejme nebude. :-/)
• Sylvain Guintoli - po tom, ako nakoniec so Sylvainom nepredĺžili zmluvu v Pramac Ducati (Teraz tam jazdí Canepa. Chápete?! CANEPA!!! Pche!) tak prešiel do britských superbikov; konkrétne do Worx Crescent Suzuki. Tam sa Sylvainovi hrozne páčilo, zo všetkého bol nadšený (myslím ešte nadšenejší než obvykle), počas nejakého interview dostal v priemere tak štyri krát z ničoho nič výbuch smiechu, buď vyhrával alebo vždy aspoň skončil na pódiu, bol jedným z dvoch kandidátov na titul. Dokonca sa aj zistilo, že jeho žena je reálna a existuje! Potom ale prišlo obrovské nešťastie v podobe austrálskeho idiota Josha Brookesa. A tak nám Brookes sejmul Sylvaina v zavádzacom kole výsledkom čoho je zlomená noha, ktorá musela byť myslím že dvakrát operovaná. Sezóna v riti, boj o titul tiež, vďaka čomu sa vidina úžasnej sezóny a bitky o titul zmenila na one man show v podaní Leona Camiera. (Odvtedy nevyhral iba raz. A prečo? Brookes bude vedieť..)
• Mike di Meglio - po viacerých prepadaných sezónach v 125cc, keď už to pomaly chcel zabaliť sa zrazu dostal do dobrého tímu, s ktorým vybojoval titul. Teraz je v 250cc a zdá sa, že sa vrátil ku starým padacím chodníčkom..
• Jules Cluzel - po vynikajúcom umiestnení napódiu v prvom závode v Qatare poväčšine padá, prípadne si popri tom niečo zlomí.
• Doni Tata Pradita - po celkom dobrých výsledkoch v 250cc na starožitnej Honde mal v 250cc pokračovať. Bohužiaľ z toho nič nebolo, lebo ich šéf tímu a chlapík, čo to všetko organizoval proste zomrel. A tak Doni prešiel do World Supersportov.. (Tešila som sa naňho v Brne. Bohužiaľ si nechutne dolámal rameno a tak z toho - samozrejme - nič nebude.)
• Sébastien Loeb - čím viac mu človek fandí, tým viac to s ním ide dole vodou. Najprv zaznamenal úžasných päť víťazstiev za sebou, ale odvtedy ho stihli penalizovať, potom stihol spraviť najväčší crash vo svojom živote a v Poľsku pre zmenu prišiel o nádeje na dobré umiestnenie po svojom strete s kameňom vo štvrtej RZ-te. Momentálne dokonca ani nevedie šampionát ako je už vyše päť rokov dobrým zvykom. A navyše - odkedy je ostrihaný, tak už nevyzerá tak dobre..
• Sébastien Bourdais - ten je síce tak neschopný až ho za to človek pomaly začal neznášať, ale tak vykopnúť ho tiež nemuseli..
• Na záver si necháme Randyho de Punieta - ten totiž akoby zázrakom prestal padať, čo iste každého zamútilo. Ale naposledy vystihol takého úžasného highsidera, že sa bojím, že sa vrátil spať do starých koľají. (Ako - ja milujem, keď padá. Len by to zrovna nemuselo byť  v závode, v prvom kole a z tretieho miesta..)

Samozrejme, sú tu viacerí jazdci - napríklad chudák dolámaný Mika Kallio, alebo Alexis Masbou, (ktorý pre zmenu padá permannentne a nechápem, prečo ho ešte nevykopli - ten je otiž hádam enschopnejší ako Abrahám skrížený s Ponsom a Leonovom dokopy), ale toto je to hlavné. A potom sú tu ešte aj jazdci, ktorým fandím a zatiaľ to ešte na nich nezanechalo žiadne negatívne stopy. Ale tých tu menovať radšej nebudem, aby som to nezakríkla.. A to ani nehovorím o tom, že keď som bola v Brne na memoriále nejakého Jardy, Franty, Pepy alebo koho, tak štyria z piatich jazdcov, ktorým som tam fandila spadli. Uznajte - toto už  nie je náhoda..

Tak. A zajtra idem do Brna na WSBK. Hádam to nebude mať nejaké katastrofické následky. Ale tak zase tí, ktorým fandím sa už niečo stihlo prihodiť predtým a tak tam pomaly nikto komu fandím ani neostal. Vole.