Minulý týždeň bol hrozný. Nech si hovorí kto chce čo chce, ale ja som na počasí závislá a dovolenku s dažďom si neužijem. A nebudem sa baviť doma hraním spoločenských hier a budem naštavaná. V Edi ani nešlo o dážď, ten je väčšinou príjemný a krátky, ale jednoducho bola zima a hrozný vietor, na ktorý sme neboli zvyknutí. Takže pracovný týždeň prebehol akosi rýchlo bez akejkoľvek akcie. Samozrejme to neznamená, že by sme sedeli doma, my sme museli niekam vyraziť, ale hrozne som pritom trpela :-)

Pondelok - fučí a fučí. Padá nielen popol z islandskej sopky, ale lietajú aj popolnice, strecha na letisku a stromy. Dokonca i Škóti varujú pred víchricou. Ideme po muzeách, navštívime dve, vo vetre sa dokonca prejdeme Royal Mile, ale mrznem.

Utorok - vraj je po víchrici, ale fučí stále.

Ranný pohľad na teplomer ma vôbec z postele neťahá.

Ideme až poobede na prechádzku okolo Union canal, začíname na ihrisku. Park je zasypaný popadanými konármi, na mieste aj sekajú popadané stromy a čistia cestu. Mrzne mi všetko na tele, slnko zalezie za šialený mrak, utekajú miestni, utekáme i my, ale niet sa kam schovať. Nakoniec mrak prejde bez dažďa a svieti zase. Vrátime sa na ihrisko, situácia sa opakuje, mám toho dosť. Dôjdeme uzimené do supermarketu, kde nás vyzdvihne Ondra po práci. Za oknom auta je teplo, Ondra navrhuje čajovne, ja chcem len domou, do postele, pod perinu. Zaleziem a už nevyleziem. Ondra berie ešte Eli na ihrisko a k moru.

Z idylky pri Union canal :-) Ešte teraz ma mrazí pri tej spomienke.

Streda - nefúka ! Pozorujem vlajku na hrade z okna, skoro sa nehýbe. Po dvoch týždňoch prestalo fúkať. To ale znamená, že sa mraky nehýbu a ostáva celý deň zamračené. Hnusné tmavé mraky stoja na mieste, veľmi neobvyklý pohľad. Depresívne, nikam sa nám nechce. Teplomer ale ukazuje 15 stupňov, žeby sa oteplilo ? Poobede ideme na prechádzku do charity shops a je fakt teplo. S Eli sa ale nedá nič kúpiť, končim klasicky s hračkami pre ňu a mne nič.

Cestou okolo rieky  vidíme ďalšie následky víchrice.

Štvrtok - stále bezvetrie teda veĺmi slabý vietor na miestne pomery, tmavé mraky sa držia. Aby som nezblba berie Ondra Eli do práce, teda už jej to dlho sľuboval a akurát má všetkých kolegov na konferencii, tak je voľnejšie. Ja si môžem prejsť po obchodoch - shopping therapy. Klasicky nakúpim veci len pre Eli, skysnem v ich papiernictvách, obchodoch s pohľadnicami, craft shops, party schops... Hrozné pokušenie v kapitalizme, čo tam všetko majú, papiere, papieriky, nastrihané, natrhané,  všetko možné na vyrábanie a kreslenie. Niežeby sme už doma nemali zásoby ešte z minulého pobytu, ale dá sa odolať nákupu za 99 p ? Mám pre Eli farebné papiere, filcové vlajočky, samonalepovacie obrázky, fixy, žošity s úlohami a plno iných blbostí. Ale duša pookreje len prehrabovaním a pozorovaním tých možností. Eli je nadšená a ani nechce ísť von, chce doma vyrabáť, lebo "je to legrace."

Piatok - teplejšie, bezvetrie, polojasno. Ideme na Arthurovo sedlo ! A depresia je preč :-)