Jedna z ikon Edinburghu, i keď je tesne za hranicami mesta. Mosty cez záliv, jeden pre auta postavený 1964 a druhý pre vlaky dokončený 1890. Viktoriánsky zázrak. A doteraz je fascinujcúci a podľa mňa neprekonaný, i keď nedávno bola schválená výstavba nového tretieho mostu. Som zvedavá, čo bude zač.

Aby som nenapínala - určite ho poznáte. Je fakt monumentálny a neustála sa opravuje a natiera z jednej strany na druhú. Šli sme cez neho do Dunfermline a je to pekná hrôza zblízka vidieť obrovskú konštrukciu, na nej schody a veďľa chodiacich ľudí. Brrr. Ale z vlaku to je zážitok. Priamo pod mostom je jeden ostrov a v zálive vidno ešte pár ďalších. Sú na nich zbytky nejakých stavieb z vojny a na jednom - Incholm Abbey - gotický kláštor, tulene a stovky agresívnych rackov, ktorý tam sedia na vajciach.

Stavili sme sa až večer, po práci, keď je nádherné svetlo. Slnko zapadá o pol desiatej.

Pôvodne sme sa tešili ako pôjdeme loďou z Európy až do Edinburghu a nakoniec popláveme práve pod mostami, kde je prístav. Ale presne na konci roku 2010 linku zrušili, mali sme prísť skôr :-(

South Queensferry ja samo o sebe krásné historické mestečko, ale tentokrát sme sa prešli len po pobreží cez Dalmeny estate. Okolo mora sa dá prejsť až do Edinburghu cez les,  zámocký park, okolo dvoch zámkoch, cez golfové ihrisko i piesočné pláže. Idylu narušujú len plošiny v mori a nápisy, že tam vedú trubky s plynom a nemá sa tam kopať.

Po cca 2 km sme došli na pláž, kde sa konečne Eli dočkala niečoho zaujímavejšieho ako nudného chodenia. I keď ona si to ozvláštnila nosením obrovského kmeňa, ktorý plánovala vziať domou ako strom pre veveričku, ktorú bude chovať. Nešlo to, nešlo, ani pedagogický talent Ondru na ňu nezapôsobil, proste drevo vláčila pol cesty so sebou. Stále má plno nápadov ako uskutončí domáci chov veveričky.Pre panelákom by to nešlo, čo keby ju nejakí zlobiči ukradli, takže už jednáme o chove v byte.

Idyla, keď necítiť vietor.

A lesy sú stále plné zvončekov. Máj v Británii.

No krása. A  Briti dokážu svoje technické pamiatky tak pekne prezentovať, hlavne v dokumentoch BBC, že by som si  zamilovala aj uhoľnú pánev a oceliarne. Hlavne teda už nefunkčné :-) Nepovedala by som, že priemyselná revolúcia bola tak fasinujúca. Chodenie po technických pamiatkach nahradilo návštevy zámkov, ktoré sú na jedno kopyto.