Oheň

Naviac sa prejavuje tvorivá sila Bohov v dvoch prvkoch – Vode a Ohni. S ich pomocou Predkovia dokázali pôsobiť na prejavy Javi a často ich používali vo svojich obradoch. Aj súčasní liečitelia, šamani apod. uznávajú očistnú silu ohňa a aktívne ju využívajú vo svojich obradoch, pália popri tom sviece, vatry a pod.

Vedické očistné obrady ohňom sa robia, ako pravidlo, počas staroslovanských sviatkov, ktoré sú naviazané na slnečný kalendár. Je to Koľada alebo Chors- zimný slnovrat 25 decembra, Jarilo(Slnko) – jarná rovnodennosť 21-25 marca, Kupalo – letný slnovrat 22 júna, Trojan – jesenná rovnodennosť. A tiež počas Perúnového dňa, Dní Roda, ktoré ešte volali "Dedovia" alebo Rodičovské dni. Ohňový prvok je súčasťou väčšiny staroslovanských obradov.

Védisti neznášali znevažujúci prístup k Otcovi Ohňa, v ktorom videli prejav podstaty Pravi v našom svete. Robili sa aj individuálne očistné ohňové obrady. Tu je stará známa treba (modlitba) k Ohňu (voľný preklad ):

"Otecko ty vládca Oheň,
všetkým vládcom si vládca mohutný.
Buď milostivý k nám taktiež,
ako si páliaci a horúci,
ako žiariš a páliš,
v šírom poli husté trávy,
v tmavom lese kušte a stromy,
surovému dubu korene.
Tak aj ja sa k tebe teraz modlím:
Otecko Ohňový vládca, spáľ a vynič
Vnukovi Dažďboha (Vaše duchovné meno)
všetok smútok, choroby a žiale,
všetke pliagy, biedu a strachy!"

Po obrade hádzajú do ohňa trochu obilného zrna. Naši Predkovia najviac používali jačmeň a raž. Účinným obradom bolo chodenie po žeravom uhlí. Je to účinná magická a očistná praktika. V Bulharsku aj teraz patrí k ľudových zvykom. Popri tom sa človek zbavoval cudzej energetiky, dostával silu a priblížil sa k svojim Bohom. Keď človek bol blízky k Bohom, silný duchom a mal k tomu správny postoj, tak mu oheň neublížil. Avšak, tento obrad potrebuje špeciálnu prípravu a znalosti, a bez skúseného znalca je ho lepšie nepraktizovať. Jednoduchšou praktikou bolo skákanie cez oheň, ale aj tam si treba pamätať o potrebnej bezpečnosti. Veď oheň neznáša znevažujúce správanie, a je schopný vážne ublížiť!

Ešte jednoduchšou praktikou je pálenie sviečky, oheň ktorej spáli energetický negativitu v jej blízkosti. Sviečkou "čistili" dom od zlej energetiky. Keď si ľudoví liečitelia chceli očistiť ruky po komunikácii s chorým, tak podržali dlane nad ohňom sviečky. Európske pohanské kňažky doporučujú nasledovníčkam mať doma zapálenú sviečku – je to uctievanie prírodných prvkov a symbolom ich spojenia: prvok ohňa – oheň sviečky, prvok zeme - knôt, spaľovaný vzduch bol vzdušným prvkom, roztavený vosk – symbolom vody.

Silu ohňa aktívne využíva aj kresťanská kultúra. Len si spomeňte na záplavu sviečok v kostole, sviečky pri zobrazeniach svätých, vianočné svetielka, sviečky na cintorínoch apod. Všetky tieto zvyky pochádzajú z toho istého starého prameňa – našej starej predkresťanskej kultúry. Úlohou ohňového prvku je dávanie, darovanie. Oheň dáva teplo, pozeranie na oheň očisťuje a upokojuje myšlienky. Zapáľte si sviečku, pozrite sa na oheň, skúste sa vcítiť do jeho podstaty. Možno, že sa prebudí vaša Rodová pamäť a pomôže vám v poznaní ducha ohňa.

Prameň: (ruskohovoriaci internet – stránka )