Za starých čias v Rusku milovaného muža žena nazývala - "Svetlo mojich očí", pretože muž - to je Cesta, ako je šipka, ktorá udáva výstup do horných svetov.
Milujúca žena hľadela obdivne na svojho milého, ako na svetlo, ktoré pomáha jej nezabudnúť samu seba.

Ženu muž nazýval - " Duša moja." Pretože sa podobá na niečo, pre ktoré má zmysel ísť tou to cestou. Všetko je len pre dušu. Neexistuje žiadny zmysel v ničom, ani vo vojne, ani v úspechu, ani v vedomostiach, ani v schopnostiach - ak je duša zabudnutá.